Zo života, z choroby, alebo čo by sa možno stalo, kebyže neochoriem...

Som chorá. A z toho vyplývajú aj nasledujúce veci. Minule som chcela ísť von, ale nakoniec som nešla, lebo som chorá. Ale chcela som ísť. Že sa veľmi oblečiem, lebo to ja rada... Poznáte fialové cibule? Všetky fialové cibule sú fialové odkedy ma minule uvideli. Ofialoveli od závisti, toľko vrstiev som mala... Ale som sa neobliekla a ležala ďalej vyzlečená v posteli. Prečo? Lebo som chorá. Tak som len tak rozmýšľala a snívala aké by to bolo, keby som nebola chorá. Že by som šla von, tam kde som chcela, kebyže nie som chorá. A medzi takých menej oblečených ľudí. A že keby si všimli, že som nejaká objemnešia, tak by som povedala niečo, aby si nemysleli, že som tak pribrala... Aj keď niekedy snívam o tom, že budem tučnejšia a nebude mi to vadiť. Alebo, že nebudem chorá. Ani to by mi nevadilo. No a som vymyslela niečo. A tak ma to nadchlo, že som sa skoro utopila. Nie v posteli, vo vani. Som sa pri tom rozmýšľaní presunula do vane. Ale s teplou vodou... Lebo som chorá. Tak hľa čujte, či čumte, čo som vymyslela, že by som im povedala... (kebyže nie som chorá) : Mám toľko vrstiev, že keby ma niekto dnes prepadol a chcel ma vyzliecť a znásilniť, pravdepodobne by to po desiatich minútach neustáleho vyzliekania vzdal a šiel sa obesiť... Nie som dokonalá? Teda nie, lebo som chorá... Ale nebola by som, kebyže nie som?

 Skutočný príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu