Neverím chalanovi so skoro absolútnym hudobným sluchom, že viem spievať a že keď budem chcieť, budem ozaj dobrá. Ale verím ľuďom tuná na BIRDZi, ktorých som v živote nevidela, že dobre píšem.

To už je čo za paradox?!

Možno je to preto, že o písaní mi hovorí viac ľudí. Možno preto, že keď si chcem spievať doma, doletí otec a že nech držím ústa, že spievať neviem a nikdy vedieť nebudem. Možno prosto preto, že si v oblasti spevu neverím. A možno úplne pre čosi iného.

Ale mne to naozaj nejde. Neviem pracovať s hlasom. Neviem, ako mám zaspievať hlboké á alebo vysoké cé. Neviem spievať podľa nôt. A neviem okovidne spievať ani keď mám k dispozícii iba hudbu, bez spevu niekoho iného. Tak prečo mi dokelu tlačí do hlavy, že som dobrá a budem dobrá a celé to strašne zvládnem? To asi nezistím...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár