"Ty si hore?" spýtala sa potichu, keď uvidela jeho postavu zhrbenú pri nástroji.
"Áno... Neviem zaspať..." usmial sa smutne a uprel svoje oči do jej.
"Mám ti urobiť kakao alebo čaj? Alebo chceš niečo iného?"
"Nie... Na to aby, som zaspal, potrebujem len jedno... Môcť sa na teba dívať, ako mi zaspávaš náručí... Vedieť, že mi veríš a že sa ťa smiem dotýkať..." neprestával sa na ňu pozerať a dobre si všimol, že sa hryzie do pery.
"Ja... Už zasa robím niečo zle? Zasa pôsobím, ako by som ti neverila?" spýtala se a odvrátila zrak ku sviečke.
"Áno. Už zas sa mi nepozeráš do očí. Už zas ma nenecháš, aby som ťa poriadne pobozkal nebo zdvihol a niesol ako princeznú. A večer, keď som ti chcel dať pusu na líce, si sa, aj keď v spánku, uhla. Čo sa to deje?"
"Ja neviem... Ale začali ma znova trápiť nočné mory. Možno to bude tím..." odmlčala sa a preskakovala pohľadom z jedného kútu izby do druhého.
"Pôjdem... Pôjdem urobiť kakao," povedala nakoniec a zamierila ku dverám do kuchyne.
"Nechoď," vstal a chytil ju za ruku. "Chcem byť s tebou... Nič iného..." pohladkal ju po vlasoch a dal jej ruku okolo pása.
"Veď... Sme spolu skoro stále..." pozrela sa mu do očí.
"Ale... Mám pocit, ako by som bol v jednom kuse sám... Vieš ako strašne dlho sme sa spolu nesmiali?"
"Ako?"
"Aspoň mesiac. Vždy, keď prídeš domov, len urobíš večeru a potom si ideš ľahnúť. Spýtam sa, ako si sa mala a ty mi odpovieš, že si unavená, ale že inak fajn. Nerozprávaš sa so mnou, ani ma poriadne nepozdravíš, nieto aby si mi dala pusu."
"Prepáč. Predpokladám, že chceš, aby som sa s tebou vyspala?" spýtala sa ironickým, zatrpknutým tónom.
"Nie. Nie, to od teba nechcem, čo ma nepoznáš? Len... Chýbaš mi. Viac než keď som ťa napríklad dva mesiace nevidel kvôli prázdninám. Chýba mi tvoj úsmev, tvoje pohľady, je mi smutno, že ma nenecháš ťa objať... Chcel by som ťa hýčkať, zobrať do kina, na prechádzku von, ale ty všetko odmietaš s tím, že si to ajtak nezaslúžiš..."
"Veď aj nie. Predsa si niekto ako je, dievča, ktoré nedá svojmu chalanovi ani pusu, ako vravíš, zaslúži, aby ju mal ten chalan rád?" trochu od neho cúvla.
"Myslím si, že hej. Myslím... Kedysi si povedala, že keď ti niekto ublíži, máš mu to odpustiť a milovať ho viac než dovtedy. Správam sa podľa toho. Ľúbim ťa. A chcel by som ti to smieť dávať najavo, ale k tomu treba, aby si mi to dovolila. A ja si nie som istý, či to urobíš."
"Čože...? Ako o tom môžeš pochybovať? Já ťa tiež ľúbim..." po líci jej skĺzla prvá slza.
Pritisol ju k sebe a pobozkal ju na smutné pery.
"Ja viem, víla... Len... Asi potrebujem, aby si to trochu viac ukazovala..."
"Skúsim to..." pozrela sa mu do očí, postavila sa na špičky a dala mu pusu na špičku nosa. "Ňufáčik."
"Hej, tak volám ja teba!" rozosmial sa a zdvihol ju do náruče.
"No a?" vyplazila jazyk.
"No be," položil ju na postel a studenými rukami jej zablúdil pod vyťahané tričko.
"Nie, prosíím... To strašne studení! A šteklí!" smiala sa a márne sa bránila útokom jeho šikovných prstov.
"A čo s tím mám akože robiť? Musím si tie ruky predsa nejako zohriať, aby sme mohli začať s príjemnejšími vecami..." pomaličky jej vyhrnul vrch od pyžama a pobozkal ju na ľavé ňadro.
"Mmm... A že vraj nechceš, aby som sa s tebou vyspala!" zasmiala se a pohladkala ho po vlasoch.
"Dokelu, prišla si na to..." rozosmial sa a potom zvážnel. "AK to nechceš, tak nemusíš... Môžeš sa len stúliť a zaspať..."
"Nanešťastie som začala mať chuť. Na teba." Pobozkala ho a odhrnula si vlasy z čela.
"Hm... S tím by sa asi malo niečo urobiť, že?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár