Ešte raz, prosím...
svoje oči otvoriť chcem.
Chcem sa pozrieť na to všetko okolo,
zapamätať si aké to bolo,
keď som na to všetko hľadel tisíckrát,
len teraz, čo by som dal za to, keby ešte raz.

Ešte raz, prosím...
vidieť chcem slnečné svetlo,
ako sa obtiera o tvoje vlásky.
My – dvaja ľudia plní lásky,
čo sľubovali svetu večné bytie,
no už nemám viac sily na prežitie.

Ešte raz, prosím...
chcem posunúť svoje nohy o krok vpred,
aj keď viem, že to čo chcem, neposunie celý svet.
No chcem cítiť pod nohami pevnú hmotu,
a neutierať si z čela kropaje potu,
čo stekajú mi po tvári, na znak slabosti,
slabosti, ktorá preniká až do špiku kostí,
kostí, ktoré strácajú posledné sekundy.
A toľko som toho nestihol..

Ešte raz, prosím...
pocítiť jemný dotyk letného vánku na tvári chcem,
chcem vedieť, či všetko, čo som spravil, nebol len zlý sen..
zlý sen, alebo nočná mora,
v tomto prípade mi nenapadá žiadna metafora,
ako by som mohol opísať svoju túžbu po tom,
ako ti do uška vravím šeptom,
už nastala tá chvíľa.

Ešte raz, prosím...
Dovoľte mi znovu dýchať,
otvoriť oči a kráčať po boku priateľov.
Dovoľte mi povedať posledné zbohom ľuďom,
ktorý si zaslúžia počuť moje posledné slová.
Dovoľte mi vrátiť sa k všetkému, čo strácam,
chytiť to za ruku a nikdy to nepustiť.
Lebo keď to upustím..
Už nikdy nebude cesty späť.

Ešte raz, prosím..
Čo vlastne chcem?
Odísť, alebo obývať prisľúbenú zem?
Kto mi na otázku položí odpoveď?
Asi nikto..
ostal som sám, ako som chcel,
už nič nemám na prídel.
Ostáva len jedna vec..
zatvoriť oči a ísť preč.

Tak.. takto to všetko končí,
Človek sa utápa vo vlastnej zlosti,
Zlosti nad tým, že každá prežitá chvíľa,
Mu niečo do života priniesla,
No on si ju nevážil.
Tá chvíľa bude drahá a cenná,
Len vtedy bude po nej túžiť,
Keď jej začiatok i koniec,
Už nebudú na dohľad.

Tak.. takto to všetko končí.
Bolesti, bolestné spomienky, bolesť,
nie ratolesť,
z ktorej sa raduje deň, čo deň...
A potom...
nič.

Tak.. takto to všetko končí.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  15. 1. 2011 13:25
nádherná! veľmi....citlivá... tie verše.. "Ešte raz prosím" zneli ako výkrik...niečo nesputané a úprimné...nedokážem opísať všetky pocity.... "Tak.. takto to všetko končí. " ....proste nádhera...aj keĎ je to smutné..ale úprimné aj všetko....
Napíš svoj komentár