Už dlho som nič nejedol, ale, akosi mi to nevadí. Nepotrebujem jesť, nechýba mi to. Zvykol som si na to, že za celý deň zjem jedno jablko a jeden chlieb s maslom... a to môžem byť vôbec rád, že aspoň niečo si do úst dať môžem. Asi som nespomínal, že ja a moja rodina bývame na odľahlom konci dediny, v staršom dome, kde nie je ani poriadne kúrenie – len v malej piecke na drevo, ktoré máme od láskavých susedov. Náš dom má dokopy tri izby. Moja izba, izba mojich rodičov a malá kuchyňa, kde je piecka a teraz už aj malý živý stromček s pár ozdobami, ktorý ocino priniesol z trhov, keďže tento jediný si od neho nikto nekúpil.
Ja nič nepotrebujem. Ja som spokojný takto, ako som. Stačí mi Evanescence a pár ďalších pesničiek v mobile z bazáru, ktorý som dostal k minulým narodeninám. Aj teraz ich počúvam. Evanescence jednoducho zbožňujem. Tie ich texty ... jednoducho vyjadrujú všetko, čo potrebujem. Je to akoby moje vnútro spievalo namiesto nich. Akoby ich hlas bola ozvena môjho ja, môjho svedomia.
„Playground school bell rings again
Rain clouds come to play again
Has no one told you she's not breathing?
Hello I'm your mind giving you someone to talk to.
Hello
If I smile and don't believe
Soon I know I'll wake from this dream
Don't try to fix me I'm not broken
Hello I'm the lie living for you so you can´t hide
Don't cry
Suddenly I know I'm not sleeping
Hello I'm still here
All that's left of yesterday“
Angličtina je super vec. Ešteže sa ju v škole môžem učiť. Niekedy vo mne vyvoláva neskutočne silné pocity. A tiež, niekedy pre mňa slová v angličtine majú oveľa väčšiu hĺbku a väčší význam, ako v našom jazyku. Ale niekedy si pesničky od Evanescence aj rád prekladám, zároveň, ako ich počúvam.
„Na školskom ihrisku opäť zvoní.
Dažďové mraky sa znovu prichádzajú hrať.
Nikto ti nepovedal, že nedýcha?
Ahoj, som tvoja myseľ, dávam ti niekoho, s kým sa môžeš rozprávať.
Ahoj
Ak sa usmievam a neverím,
viem, že sa skoro prebudím z tohto sna.
Nesnaž sa ma opraviť, nie som pokazený,
Ahoj, som lož, žijem pre teba, čiže sa nemôžeš schovať
Neplač ...
Zrazu viem, že nespím,
Ahoj, ja som stále tu ...
to všetko, čo zostalo zo včerajška“
Utrel som si pár sĺz z tváre, ktoré mi stekali, pretože som sa počul, ako spievam. Ja neviem spievať. Vždy ma to tak dojme ... Dobre klamem. Klamem ťa, ale najmä klamem seba. No to je jedno. Treba sa pripraviť na zajtrajšok. Zajtra sú Vianoce. Ten nádherný čas roka, na ktorý sa tak veľmi teším. Že je tak? ... Asi vieš, koľko je dva plus dva. Tak si to spočítaj a budeš vedieť, aká je moja odpoveď na túto otázku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár