O tom, ako sa neoplatí spať 5 a pol hodiny ...

Teraz, keď píšem tento blog, je 2:31. Dosť pokročilá hodina, nie? Ale ja vôbec nie som unavený. A toto je posledná vec, ktorú už spravím a pôjdem spať. Dopíšem blog.

O tom, ako sa neoplatí spať 5 a pol hodiny... všetko by bolo v poriadku, keby to boli nočné hodiny. Ale jednoducho, keď na človeka doľahne únava z predchádzajúceho, dosť ťažkého týždňa - či už fyzická únava, ale taktiež silná, psychická. Potrebuje jednoducho vypnúť, nabrať sily a potom pokračovať ďalej.
Po posledných dvoch dňoch, plných nervozity, nerozhodnosti v niektorých veciach a pocitoch som si jednoducho potreboval schrupnúť a so slovami "idem si na chvíľku hodiť šlofíka, tak sa zatiaľ maj," som ukončil rozhovor, šiel niečo hodiť do žalúdka, dal slúchadlá na uši a po chvíľke nesnaženia sa som zaspal.

Mal som úplne kľudný, ničím nerušený spánok. Nezobudil som sa na to, že brat sa zobudil a odišiel na chatu, dokonca ani na to, že sa drúhý brat vrátil z posilovne a sadol si za počítač a báchal do klávesnice. Konečne som spal. Normálne spal. Žiadne sny, žiadne rušivé vplyvy. A keď som sa zobudil, o pol desiatej, až som bol prekvapený, ako dlho som spal. Nečakal som to. A ani to, že mi bude tak dobre. Už som viac necítil fyzickú a ani psychickú únavu. Akoby som sa vyliečil za 5 a pol hodiny.

Tak ale ako všetko, tak aj táto vec má svoje pre a proti. Pre sme si povedali, to proti prichádza.

Po rýchlej večeri som si vzal notebook a sadol na posteľ, popísal na facebooku so spolužiakmi, začal si písať s priateľom a čakal na to, či sa neukáže priateľka. Mal som chuť na vodnú fajku, ale zo zmeneného statusu priateľa a jeho doterajšieho správania som vyvodil, že sa niečo asi deje... a v podstate som vedel čo. Naša najlepšia priateľka, naša sestra sa ... zrazu začala správať zvláštne. Asi mala tiež nejaké blbé dni, ako my. Ale chcel som to počuť od neho. Nie je deka, že by som to z nehlo musel ťahať. Niekoľkokrát mi už povedal, že ak by volačo bolo, tak mi povie. (Aj keď mám niekoľkokrát pocit, že je ako ja, radšej nebude o svojich veciach hovoriť, akoby tým mal zaťažiť najlepšieho priateľa...) Nejak sa mu to podarilo ututlať. A ja som po ... chvíľkovej zmene nálady na ... v podstate horšiu, keďže som vedel, že sa niečo deje ale v "skutočnosti" (snáď chápeš) som o tom nevedel ... a strate chuti na vodnú fajku opäť získal tú "túžbu". Tak som sa postavil, pripravil som si vodnú, zobral noťas, bafkal, dokončoval konverzácie, keďže nie všetci spali po obede 5 a pol hodiny, ako ja...
Nakoniec som sa so slovami "dobrú noc, braček " rozlúčil aj s ním a začalo sa to... Niekoľko hodín nudenia sa.

Odvtedy, čo odišiel som počúval songy na youtube. Pri pesničke "Až do konca dní" od MR, čo sme si navzájom v ťažkých chvíľach poslali som dostal chuť na rep. Od známejších trekov som sa dostal k menej známym autorom a tiež textom, čo však nezabránilo tomu, aby moju náladu zmenili natoľko, aby som napísal báseň ... na základe počutia pesničky, v podstate o láske a bojovaní. Celkom aj vystihovala moje pocity, ale to už je o inom. Začal som písať báseň, sem-tam som potiahol z vodnice a spolu s dymom zo mňa vychádzala aj dosť pobabraná nálada, za ktorú som si mohol sám.

Odišiel som do izby, dal opäť slúchadlá na uši a pokračoval v počúvaní repu. Dostal som chuť na čítanie blogov, tu na birdzi. Tak som si pár prečítal, napísal komenty, ohviezdičkoval. Ale inak nič.
Momentálne tu nie je nikto, s kým by som sa mohol porozprávať... dokonca aj pán Ludvik by ma asi poslal do čerta v takúto hodinu. Nie je tu nikto, s kým by som si niečo zahral, alebo niečo proste robil.
Tak mi teda neostáva nič iné, ako zakončiť tieto hodiny nudenia sa a premýšľania nad istými vecami, napísať poslednú bodku za blogom, všetko pozatvárať a ísť sa opäť vyvaliť do postele.
Snáď neprespím čas, keď tu budú všetci ... a zobudím sa vtedy, keď sa akurát nudiť budem môcť.

P.S. : jedna posledná vec, ktorá ma na tom celom TOTÁLNE štve je, že mám nehorázne tiky v ľavom bicepse. Celý čas sa len myká zo strany, v rytme búšenia srdca. Mám už na to nerv

P.S 2: jasné, už naozaj idem spať! (3:09)

Tu je tá sľúbená posledná bodka:

.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu