Vôbec nevieš, čo sa deje. Chceš sa smiať, keď sa niekto smeje. Chceš byť s nimi vždy a všade. ... no nedá sa, ale ... Máš akýsi blok... no spraviť krok? Ani za svet ... v rukách máš kvet, ktorý pomaly vädne... ... a tak mu chceš pomôcť. Si ako stĺp. Stojíš, sedíš, nehýbeš sa, keď ti steká slza, otočíš sa.. Nepovieš nič, nevieš ako ... ... ani bez slnka nie je dobré ránko. Chceš sa zastaviť, a pritom ísť ďalej. Nechceš stratiť hlavu, ale ani nádej. Obklopený inými, A ajtak sa cítiť sám... ...ako stratený. Uhádnuť, čo spraviť. Zistiť, ako to spraviť. Všetko zahodiť, a začať odznova... ...možno len kamienok, hodiť do mora. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj
a niektore veci sadli aj na moju naladu/situaciu
alebo som si ich pochopila po svojom
v kazdom pripade sa mi to luubi