Pred každou jazdou na bicykli sa treba pripraviť. Skontrolovať brzdy, pedále a aj reťaz. Môžeme si na pomoc vziať aj pomocné kolieska. Pred úrazom sa môžeme chrániť chráničmi... a až potom môžeme vyraziť na cestu, cestu životom. Cestu, ktorá každému prinesie niečo iné a pri tom tak náhodne rovnaké a svojim spôsobom fascinujúce a nádherné.
Zo začiatku to býva ťažké. Je potrebné si zvyknúť na to, že neustále treba šliapať na pedále, aby sme sa mohli posunúť o meter, či dva v pred. Musíme sa naučiť udržať rovnováhu. Nekolísať sa z jednej strany na druhú. Predísť pádu. Treba si všímať aj svoje okolie. Stúpam do kopca? Naberám rýchlosť a začínam sa báť? Nevchádzam do zákruty, alebo nemám v ceste nejakú prekážku?
Možno nám to hneď nejde, ale netreba sa báť. Ak sa snažíme, skúšame to viac a viac a hlavne – nevzdávame sa svojho cieľa, určite sa raz do toho dostaneme. Potom to pre nás bude jednoduché. Ako dýchanie. Úplne prirodzené. Len,... treba pre to niečo spraviť.
Prvé metre sa menia na kilometre a už nám to pomaly dochádza. Prichádzame na ten pravý spôsob, ako na to. No nie vždy to je tak, ako si predstavujeme. Niekedy ideme do kopca. Bojíme sa, že úplne stratíme rýchlosť a budeme cúvať vzad. Vo veľkej rýchlosti nebudeme vedieť zastaviť... Práve vtedy sa netreba podvoliť strachu. Musíme zabrať ešte viac! Je jasné, že nás z toho budú bolieť lýtka a budeme strácať dych ... ale nezabúdajme na náš cieľ, držme sa ho! Treba veriť, že prejdeme už len pár metrov a ten hrozný kopec je za nami. Budeme si môcť konečne, aspoň na chvíľku odpočinúť. Napiť sa. Nabrať nové sily.
Aj jazda na bicykli môže byť ako horská dráha. Raz to ide hore ťažko, no potom príde vytúžená sloboda. Sloboda, kedy sa netreba ničoho báť. Treba si ju len naplno užiť. Vychutnať. Úplne do poslednej stotiny! Kričať čo nám hrdlo stačí a užívať si ten fantastický vietor vo vlasoch!
Ako skoro vo všetkom, tak aj tu je tá zlatá stredná cesta. Rovinka... Rovinka, kde je temer všetko v poriadku. Netreba sa tak namáhať pri šliapaní na pedále. Ani sa pri tom tak nezadýchame. Občas sa síce stane, že cesta sa zvrtne do zákruty. Vtedy však nesmieme pustiť volant bicykla, ale ustáť tú zákrutu a ísť ďalej.
Tak ako vždy, prekážky netreba brať na ľahkú váhu. Nie je vylúčené, že sa dostaneme na cestu kamenistú, kedy nás to bude nadhadzovať zo strany na stranu, alebo narazíme do nejakého väčšieho kameňa a spadneme. Netreba však hádzať všetko za hlavu. Treba sa postaviť na nohy, oprášiť kolená a pokračovať. Aj keď, nie vždy sa to dá. Ale, však aj kráčanie stojí za to!
Naša cesta je dlhá, nevieme, kedy presne skončí. Ale je tak krásna! Pozorovanie toľkých prírodných úkazov ... stromy a kvety, zvieratká pobehujúce sem a tam, z lúky na lúku, aby sa schovali pred prirodzeným nepriateľom. Žblnkajúci potôčik, či rieku, nádherné lúče slnka, ktoré nás nežne pohládzajú po tvári. Treba sa z toho tešiť, nie brať to ako samozrejmosť! Ak berieme všetko okolo nás, čo nám bicyklovanie prináša len ako samozrejmosť ... naša cesta pre nás nebude znamenať veľa, boli by sme radi, keby sa skončila.
No ani v tých najhorších situáciách netreba strácať hlavu. Viem, že spaľujúce slnko, pri ktorom nám tečú kropaje potu po celom tele nie je príjemné. A ani to, keď ideme po hrboľatej a kľukatej ceste, či ceste do kopca. Ale vedzme, že naša cesta nie je cesta pustatinou. Pretože vždy sa tú nájdu ďalší, okoloidúci cyklisti. Niektorí známi, iní menej. A nikdy nevieme, kedy sa práve jeden, či dvaja z nich na chvíľku zastavia, pretože vidia, že ďalej nevládzeme. Dajú nám napiť sa z vlastných zásob tekutín. Budú nám robiť spoločnosť na našej ceste, ktorá možno smeruje presne tam, kam ich. Ani to však netreba brať za samozrejmosť. Treba si vážiť týchto okoloidúcich cyklistov a to, čo pre nás spravili. Nemuseli. Ale aj tak to urobili. Na otázku prečo si už asi vieme odpovedať aj samy...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lucy92
10. 1.januára 2011 21:23
je to ak navod na dokonale zvladnutie zivota perfect
2
vieš čo vidím ja? .... !bum! ... auto prešlo cyklistu
ale pekne si to opísal
ale pekne si to opísal
Napíš svoj komentár