Zoskočil z koňa, spod sedla si vybral luk s tulcom plným šípov s husacími pierkami. Plesol koňa po stehne, ten zaerdžal a odcválal preč pomedzi stromy. Garreth sa rozhliadal. Neďaleko od neho bol strom, na ktorý sa dalo ľahko dostať. Keď už s rukou takmer dočiahol na konár, započul jazdcov. Tuho sa vyšvihol na konár s nádejou, že ho nenájdu. Sadol si na konár a čakal. Neďaleko bolo počuť výkrik. Garrethovi vyhŕkli slzy. Niekoľkí jazdci práve vtedy pricválali popod strom, na ktorom sedel. O chvíľu pricválali ďalší jazdci.
„Musíme ho nájsť,“ zakričal jeden z jazdcov a ďalej rozdával rozkazy. Po chvíli tam zostal už len jeden jazdec, všetci odchádzali.
„Prečo práve ja? Prečo? Prečo ja sa musím vrátiť a odovzdať odkaz?“ spýtal sa sám seba jazdec. Garreth potichučky vložil do tetivy šíp a pomaly, potichúčky prilícil.
„Tak toto je za Alareona!“ potichučky povedal. Tetiva brnkla. Jazdec sa nehlučne zrútil z koňa. Kôň bol prekvapivo pokojný. Garreth zliezol zo stromu a pribehol k mŕtvemu vojakovi, ktorý mal šíp zapichnutý v temene. Odvliekol ho do kríkov a prezliekol sa zaňho. Šíp s tulcom schoval pod sedlo a vysadol na koňa. Popchol ho a vyrazil smerom k ceste. Na rozmýšľanie nemal čas. Keď dorazil o chvíľu na cestu, uvidel na ľavej strane stojaceho koňa. Nikto iný tam však nebol. Pricválal ku koňovi a neďaleko v kríkoch zazrel niečiu nohu. Nemohol ani pomyslieť na to, že by to mohol byť Allareon, bol mu ako brat, ale bol si istý, že je to on. Zosadol z koňa a pomaly kráčal ku kríkom. S každým jedným krokom mal srdce vyššie a vyššie v hrdle. Rozhrnul pár konárov. Uvidel mŕtvolu Rozplakal sa. Tá mŕtvola mala v sebe tri šípy.
Plakal od radosti. Allareon to nebol. „Takže Allareon žije,“ povedal si , „ale ako to? Veď mal v hrudi zabodnutý kúsok kopije. Kto mu pomohol? Alebo to dokázal sám? To nie, Veď nemal luk. Ale aj tak má tuhší korienok, než som si myslel. Allareon! Allareon!“ začal kričať. Nikto však neodpovedal. Začal hľadať nejaké stopy, ktoré by nasvedčovali, kade unikol. Nijaké zreteľné stopy tam však neboli. Vyskočil na koňa a pomaly zmizol v lese. Z pošvy vytiahol meč. Cválal na koni po lese, že nájde Allareona. Putoval až skoro pol dňa a stále nič. Začal pochybovať, že Allareona vôbec nájde. Začalo sa pomaly stmievať, v lese už bolo dávno prítmie. Zoskočil z koňa a uviazal ho o najbližší silnejší konár jedného z kríkov. Bol hladný. Poľahky vyliezol do koruny stromu. Dokázal prebehnúť po snehu bez toho, aby tam zanechal hlbšiu stopu. Bol totiž elf. Oprel sa chrbtom o strom a privrel oči. Stále však vnímal aj ten najmenší pohyb. Po chvíli praskol suchý konár. Otvoril oči a pozrel sa dole.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár