Tých viet bolo priveľa, rovnako ako aj mojich mylných domnienok. Nebudem sa ľutovať, nemám dôvod. Nemám dôvod ani na snahu napísať niečo, čo ľudmi pohne. Čosi také kde vložím polovicu svojho trápenia, 90% mojich zvrátených myšlienok, a keď si pomyslím že je to fajn, nechám Vás, drahí (zväčša) laický čitatelia, aby ste po tom pošľapali. Proste na trápenie mám svoju polovičku a vlastne myšlienky tiež zverujem jej. Na mienke cudzích virtuálnych znalcov si nepotrpím. Vlastne ani na mienke okolia si nepotrpím – ja neumieram, ja takto žijem. Ľudia proste dokážu mať tak vyvinutý zmysel na konšpiračné myslenie a toľkokrát som sa o tom presvedčila, že pre mňa ani ich chvála nemá žiaden zmysel.
Asi mám zlú karmu ale popravde, lezú mi na nervy primitívne problémy terajšej spoločnosti eh... mládeže, niečo ako hromadný komplex EMO (nie ja neodcudzujem, len mi leziete na nervy tým neustálym oplakávaním a riešením vašej problematiky, ak chcete režte sa, spáchajte samovraždu alebo čo, budeme to brať ako čistenie ľudského genofondu)
Ďalej mi celkom lezú na nervy vzťahy na nete a vybavovanie si účtov pomocou svojich pseudo-osôb. Ty si mi prebrala priateľa a zradila si ma, ale koniec koncov moja veľkodušnosť mi dovoľuje odpustiť ti... Bleh. Neviem či v tomto prípade mám pochybovať o hrdosti, zdravom rozume alebo o údajnej strašnej láske. Asi ste sledovali veľa soap-opera. Poprípade rozmýšľam nad tou novo-generáciou nadpriemerne inteligentných, nadaných, ironických a originálnych tvoriteľov... Niekedy proste strašné alternatívy.
A momentálne vonkoncom nechápem ani seba. Že prečo to píšem...že pretože neviem_čo_mala_by_som_si_dať_kus_vety_do_nadpisu???
Asi vyzerám zakomplexovaná, a ani profil si nemením pravidelne... Nemám komplex, mám šťastný život, počúvam dobrú hudbu (a škatuľkujem ju, mám ja vyhradený štýl a nehanbím sa, nedám šancu čomukoľvek) a pozerám do okna a len tak z dobrej nálady som si povedala, že napíšem niečo také. Verím, že som nikoho neurazila, nebolo to mojím cieľom, skôr..ja vzdávam kompliment! Staviam vás na piedestál mojich ideálov. Inak som slušný človek, zvyčajne veselý, len mi tu občas lezie veľa vecí na nervy Ale..predsa, berte to ako kompliment, pretože cynizmus hýbe svetom a ja vôbec nemám divný úvod. Lovu zdar.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
janulka3112
23. 6.júna 2008 14:27
mne sa ten blog páčil, lebo si dokonca aj povedala do duše tým, čo to počuť potrebovali... a poviem ti jedno, občas aj mňa to nebaví...tak radšej chytím myšku do ruky, stlačím krížik a idem von na bike alebo len tak na prechádzku...idem sa venovať môjmu Ronymu, no netrhám si žily nad tým alebo oným...
2
Co robis v tejto patetickej diere plnej ufnukanych deti?
Pravda, hlavne s tymi konspiracnymi teoriami.
Niekedy sa tu clovek vymykajuci sa zdravym idealom citi akoby dosiel do praveku a snazil sa tam presvedcit ludi, ze maso chuti lepsie, ked je opecene
Pravda, hlavne s tymi konspiracnymi teoriami.
Niekedy sa tu clovek vymykajuci sa zdravym idealom citi akoby dosiel do praveku a snazil sa tam presvedcit ludi, ze maso chuti lepsie, ked je opecene
3
Tak s tebou súhlasím Keby si to nebola napísala, asi by som niečo v podobnom zmysle bol nútený vyprodukovať ja, lebo v poslednej dobe mám presne tieto myšlienky. A máš pravdu, je to jedno a vlastne.. načo sa snažiť? To môžeme rovno učiť stenu rozprávať, taký efekt by asi malo pozastavovať sa nad zjavným a snažiť sa to nebodaj riešiť Škoda času a námahy Radšej ho venujme niečomu skutočnému. Ako napríklad pohľadom z okna, alebo priateľovi/ľke Vlastne ani neviem načo to komentujem, ke´d bohato stačí fakt že si to už urobila ty Asi s nádejou že sa potom budem cítiť lepšie
Sculptus: Pekne si to povedal. Aj keď neviem ako chutí mäso
Sculptus: Pekne si to povedal. Aj keď neviem ako chutí mäso
Napíš svoj komentár