Popravde, nepovažujem meniny za nejaký dôvod na oslavu. Je to len deň, pri ktorom je v kalendári napísané "Martina". Ten zoznam niekto proste spísal, aby sa ľudia mali prečo radovať. Fajn, ok. To je pekné. Vážne, oceňujem to. Len nezastávam.
Oslavovať sa hádam má niečo, čo je v živote míľnikom. Napr. keď sa konečne odhodlám a prestanem si ohrýzať nechty až do krvi, alebo keď skončím školu, zmaturujem, konečne prerobím izbu, zarobím viac ako desať litrov, začnem pravidelne cvičiť, dokážem prestať byť hysterická, alebo keď si dokážem zachovať chladnú hlavu alebo čo. Nie deň, ktorý niekto označil mojím menom!...Teda nie tak mojím, proste je tam moje meno.
A takto som aj dnešok očakávala. Obyčajne neobyčajný deň. Stačila mi prítomnosť istej osoby, ktorá kvôli mne zase raz nespala a zriekla sa pokojnej a krásnej nedele v kruhu svojej rodiny. To pre mňa bolo až veľa (kiežby som dokázala vyjadriť ako si to cením Ušk .
Dostala som svoju prvú žltú gerberu v živote. A to ma už patrične pripravilo o slová. Čakala som nejakú klasickú čokoládku alebo čo. Ja viem, že je bežné dostávať kvety, ale u mňa nie. Tak naposledy som kvet dostala k prvému svätému prijímaniu (ak nerátam ten bambus na 17te narodeniny s mašľou, ktorá mala asi znamenať niečo v zmysle :"som namiesto kytice"). A teda som v tento deň bola očarená prvýkrát. Teda...KVET!
To už som mala pocit, že tento deň je výnimočnejší ako zvyknú byť moje priemerne výnimočné dni. Tá moja zlatá osoba mi po nejakej párhodinovej pauze pod nos strčila malý zlatý pakel a čakala kým sa popasujem s lepiacou páskou, ktorá zjavne zabezpečovala to secret vo vnútri. Vypadlo čosi fialové, čo som neskôr dokázala definovať ako čokoládu. Neskôr pretože ja som nemala slov nad tým, čo vypadlo s tou čokoládou.
Asi som potrebovala facku, aby sa mi vrátil normálny výraz tváre, i keď neviem či by to pomohlo. Totižto vypadol dôkaz toho, že tá moja osoba nie je len viac než sympatická, milá, veselá, šialená, ochotná a v správnych veciach správne náruživá ale je dokonca aj vnímavá viac ako som si myslela.
Totižto peňaženka... Tuším, že pre vás to asi veľa neznamená, ale pre mňa dosť. (Už len to, že sa kua dobre trafil do vkusu!) No viac znamenalo to, že ma asi naozaj počúva aj vo chvíľach, keď si nemyslím, že ma počúva, lebo som svoju potrebu o novej peňaženke a jej dizajne hádam toľko neomieľala.
Tedaaaa, nikdy som si ani len nepomyslela, že si zapamätáš akurát takéto zmienky, keďže si nepamätáš... snáď toľko ako by si chcel pamätať:p
A aby som náhodou tak rýchlo nedokázala znova nájsť schopnejší výraz tváre a svoj zvukový prejav dosť neohrabaného "ďakujem" pretavila do niečoho súvislého, tak tá peňaženka nebola prázdna. Nj, peniaze v nej logicky neboli. Ale asi najkrajšie prianie k tomuto dňu som tam našla, a ja viem, prečo bolo to najkrajšie. Taktiež malú podobizeň darcu a s venovaním, to je pre mňa tiež novota.
...Kebyže to bolo všetko, tak by som zato bola nenormálne vďačná. Ale to nebolo všetko, takže som vďačná ešte viac. A začo, to viem zase asi len ja a ... Asi fakt len ja
Môjmu skalopevnému presvedčeniu o nepodstatnosti menín bola asi vážne narušená stabilita. A myslím si, že to na svedomí má jedna osoba
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
veľmi sa mi to páči...a inak všetko najsamlepšie