V parku na lavičke so slzami, nik na okolí, nik za nami. Stretávame sa na lúke snov, pod paľbou lásky stávaš sa tou. Tou šialene krásnou neznámou, tou čo príde tam za mnou. Oči sa stretajú v priamej línií, telá a duše sú s nimi. Krásne zmätení navzájom, láska na plný úväzok nie na podnájom. Úplní slepci majúci paličky, áno, pri láske sme maličkí. Prenasleduješ ma v snoch mojich, lenže neviem či som ja v tých tvojich. Každý večer, každú noc, chcem mať ten čarovný prútik a tú moc. Víla všetkých snov a múz, motáš ma celého na motúz. Zatvorím oči a si stále tu, či za pochodu či za letu. Padám stále bez konca, nechcem koniec od zvonca. Zvonia ale nie na koniec našej story, veď sme ľudia, žiadne tvory! Rozum nevie, srdce cíti, duša bolí, osud si nás spolu zvolí? Na každom rohu tvoja tvár a meno, láska nie len také veno. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj