Lenže ja som robila niečo omnoho zaujímavejšie ako oni! (Ako sa tu dáva ten znudený smajlík?) Keďže tatino, ktorý ma každý deň vozieva do školy sa tváril, že chytá ryby v Maďarsku, nebol doma, musela som ísť s maminou.
To bolo skvelé, hlavne preto, lebo som vstala o hodinu skôr ako zvyčajne , ešte ma aj čakalo prekvapenie (no možno nie až také prekvapenie, lebo som sa ho dozvedela už vo štvrtok). Namiesto toho, aby sme odbočili ku škole sme šli rovno až k Metru.
U maminy v práci bolo ešte lepšie, po chodbách chodili akýsi vééľmi nebezpeční ľudia, tak som bola celý čas zavretá v kancelárii s nejakým ujom, ktorý s obľubou hovoril dosť často „No čo? Frajera máš? Mne to môžeš povedať, ja to mame nepoviem.. “ Ešte aby som nezabudla ma ponúkal cigaretami, že však on vie , že fajčím, lebo to všetci v mojom veku... skoro som sa zadusila horúcou čokoládou keď povedal, že moja mama sa ma bála pustiť do tábora, aby som náhodou neotehotnela.
Konečne po dvoch hodinách počúvania tohoto som išla k Milosrdním, na kožné a na ortopédiu, kde ma čakali ďaľšie dve hodiny čakania, kým sa konečne dostanem na rad. Všetci, čo tam už boli hovorili, že to čo im predpísala vôbec neúčinkuje, ale aj tak nádej zomiera posledná...
Nasledoval obed u maminy v robote, kde som musela zjesť polievku. Ani to cez školu nemám vo zvyku. Ešte k tomu bola mliečna! Také polievky, omáčky a pod. neznášam! Vlastne ani neviem kedy sa to začalo, lebo si ani nepamätám ako chutia a kedy naposledy som ich jedla... Už približne od svojich štyroch rokov som sa toho ani nedotkla. I keď ten piatok bol deň :x kedy som porušila zásadu: Nikdy nejem mliečne polievky!: Ale prežila som ...
Po obede sme boli nakupovať, bolo okej až na to ako som v každom obchode na každé topánky čo si mamina skúšala musela hovoriť: Áno, užasné.. Kúp si ich.. Aj tak si žiadne nezobrala... A v obchode som volala s Mišou.. Ako bolo na brannom a tak.. a podľa toho čo hovorila tam bolo super.. Síce aj na mojom dni bolo dobré, že som po sebe s mamou neziapala.. Myslím, že vôbec... A ešte na koniec dodám , že o tom otehotnení v tábore, som sa s ňou bavila a smiala sa, že vraj on nevie pochopiť vtipu..
Jo.. a už mám za sebou prvý blog..
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
vrba
9. 10.októbra 2007 18:31
Zaujímavé ako vie rodič dostať svoju ratolesť mimo centrum diania...
2
hm..tak po prve..ten nadpis, ja tiez policajtka urcite nebudem (my dve vieme o com to je) bola som u nej rovnako v praci kde som sa pozerala ako tam hraje mama hru a caka kym bude mat nehodu, po druhe u milosrdnich je to npc (a ked uz hovorime o lekaroch dost ma sere ze kozny je len pondelok a piatok ... cela som sa uliat v stredu nech ma neskusa zo zemepisu ) a po tretie (fakt sorry) ale branne bolo SUPEEER!!!!
3
a inac sorry... to branne som cela rozpisat trocha viac ale dosiel brat tak som to musela rychlo odoslat mozno o tom napisem blog
5
Maťka, gratulujem k prvému blogu! Veľmi sa ti vydaril, aj som sa zasmiala Super..len tak ďalej! A nepoteším ťa, branné bolo skvelé
6
hh haluz ze "kazdy v mojom veku fajci" ,,,,len niekto kto nema rozum zacne fajcit a that alkohol .....hh a ten nadpis haluz ze o policii sa tam nic podstatneho nepise ,,,,,a mliecne polievky sak to najlepse kopec zivin to ma ....keby si tyzden nejedla mliecna polievka by bola super
7
alebo maťa rozmyslela som si to...nejdem pisat blog blogy pisat neviem,prave som sa o to pokusala
Napíš svoj komentár