Hlas doby tvrdí, že odpoveď neexistuje. Ak je to pravda, môžeme si byť istý iba tým, že neprežijeme. Za doby Sokrata platilo „viem, že nič neviem.“ Za Descarta „myslím, teda som“ a dnes na cti nikto neutratí, ak povie: “Nemyslím teda som, ale aspoň neviem, že nič neviem.“ A kto vie? Možno je to viac pravda ako lož, keď platí, že „šaty robia človeka“ a každý si za svoje šťastie môže sám.

K životu potrebujem chlieb a hry, hlavne počítačové. Čas strávený s priateľmi vymením za intímnu chvíľku pred obrazovkou svojho miláčika v spoločnosti „asociálnej“ siete zasadenej do modrej kontextovej ponuky, sledujúcej novinky mojich „priateľov.“ Ani neviem prečo, asi len tak zo zvyku. Internet ako trh s informáciami. Snáď aj celkom spravodlivo dnešnú spoločnosť nazývame informačnou. Na druhú stranu, ak sa oprieme o výrok Batesona, ktorý hovorí, že „informácia je nejaký rozdiel, ktorý sa pri neskoršej udalosti ako rozdiel prejaví,“ môžeme s pokojným svedomím prehlásiť, že všetky informácie, ktoré si vieme v médiách vyhľadať, nás vedú akurát k hlbšej dezinformatizácii. Čo vlastne potrebujeme vedieť? Aký display má nový samsung, v akom dome býva strýco Jakub Martinec?

Čo vieme? A či nás to čo vieme aj niekam posúva, to sú otázky, ktoré ma trápia. Možno preto, že za jednou etapou svojho života pomaly robím čiarku, a sám neviem čo bude, ako bude a či vôbec niečo bude, lebo sám trpím dezinformačným syndrómom, ktorý destabilizuje osobnosť človeka natoľko, že ani nevie čo si o tom čo sa deje a kam to speje myslieť....

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár