Už ako malému chlapcovi mu spiritualita nedala spávať, jej pôvab však prerástol hranice medzi fantáziu a skutočnosťou. Trápila ho nepretržitými snami, ktoré mu ponúkala priamo na striebornom podnose a kúsok po kúsku mu ich nocami vkladala do mysle ako sladké tabuľky čokolády, rozplývajúce sa na jazyku. Pomaly ale s rozvahou sa snažila preniknúť jeho mysľou no Matt stále nechápal. Nevedel si vysvetliť všetky veci, ktoré sa vôkol neho diali. Videl všetko, všetko, mu bolo ponúkané počas jeho snov a pritom nevedel vôbec nič. Nevedel rozoznať čo bolo skutočné a čo bolo len obyčajným snom. Nevedel sa s tým vyrovnať, vedel, že môže zasiahnuť, zmeniť smer ale nevedel, kedy a akým spôsobom to ma urobiť. Zatiaľ čo sa snažil lúštiť svoje prehnane choré sny, tým, že bdel nad každým pohybom osôb, ktoré mal tak rad, temný vánok bol vždy o krok bližšie k tomu aby ho ovládol natoľko ako potreboval. Matt postupne nedokázal rozpoznať dobro od zla, nevedel komu dôverovať a komu nie, no stále vedel jedno. Aj keď bola jeho myseľ akokoľvek skazená a chorá nikdy nechcel spôsobovať rany, trápenie a žiaľ. Nechcel aby sa musel pozerať do zaslzených oči priateľstva či lásky, ktoré preň znamenali tak mnoho. Čas plynul a s nim aj dni Mattovho života...
Dvere bytu sa zatvorili pod prúdom jemného vánku, ktorý tiahol od otvoreného okna na opačnej strane a Matt sa opäť ocitol medzi štyrmi stenami svojej izby. Tašku, ktorá mu ťažila ramená položil na obvyklé miesto v rohu kde sa nábytok zlučoval spolu s jeho posteľou. Bola streda a keďže už mal najťažšie za sebou sadol si na posteľ opierajúc sa o chladný múr steny a svoj pohľad uprel na opačnú stranu izby kde visel kruh a jeho vnútro vyplnené piatimi symbolmi. Ich mená boli zem, vzduch, voda a oheň a ich moc bola ukrytá v moci ducha, ktorý nad nimi dozeral. Premýšľal, čo všetko preň znamenajú, prečo im vzdáva takú poctu, tým že ich vôbec nosí uviazane vôkol krku. Odpoveď však bola nedohľadná. Po chvíľke upreného pohľadu, keď mu pred očami prebehli všetky možné kombinácie troch trojuholníkov sa postavil prešiel na opačnú stranu izby, zvesil ho, priložil na svoju hruď a opatrne obmotal okolo krku. „Prepáč, že som ťa nechal čakať“ povedal tichým hlasom Matt. „Viem, že by som na teba nemal zabúdať aby sa to už viac neopakovalo, ale skutočne, odpusť, asi som bol ráno príliš nervózny a zabudol som“. Ako to dopovedal, pristúpil k dverám, otvoril ich a aj keď si bol istý, že doma nie je nikdy úplne sám cítil sa omnoho bezpečnejšie. Myseľ však vravela čosi iné. Stále tušil, že dnes je opäť ten deň, ktorý sa už dávno neopakoval, ktorý už viac nechcel zažiť. Keď pocítil chlad pri nohách, zľakol sa, pomaly sa otočil, no bol to stále iba ten jemný vánok, ktorý prichádzal smerom od polootvoreného okna. Jedným otočením začul zvuk rozplývajúceho sa mechanizmu po obvode celého okna, naposledy začul hlasy hrajúcich sa detí a štebot švitoriacich vtákov. Druhým otočením zhasol denné svetlo prechádzajúce medzerami bielych prúžkov zavesených pozdĺž okna. Nastala tma. Matt nastolil jeho požiadavky, vedel, že nemá rad denné svetlo. „Dnes opäť príde a ja sa nepoddám“ pomyslel si Matt. Sadol si do kresla, ktoré tak obľuboval otočil sa smerom od vstupných dverí, do rúk vzal symbol dobra a stelesnenia života i smrti a aj keď vedel, že ho neuvidí prichádzať, bol si istý, že jeho prítomnosť dostatočne pocíti. So šialeným úsmevom na tvári a strachom v srdci, uprel pohľad na drevo stola a neostávalo mu nič iné ako čakať. Nebolo počuť ani hrajúce sa deti, ani švitoriace vtáky ani nič iné. Jediné, čo mu robilo spoločnosť boli hlasné tikajúce zvuky ručičiek hodín, ktoré sekundu po sekunde oznamovali skorý príchod. Odbila celá hodina a v izbou sa opäť šírila ťažká tajomná vôňa, sprevádzaná opäť chladným a či už temným vánkom, ktorého zdrojom už nebolo izbové okno. To už bolo dávno uzamknuté. Bol to temný vánok, ktorého zdroj bol priamo za Mattovim chrbtom.
Odkaz k blogu: Diabol a tajomstvo života... part2
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
Myslím, že ten piaty symbol som tam spomenúť nezabudol. Stači poriadne čítať Neny
4
ja čítam poriadne, o to strach mať nemusíš. len si to dosť nejasne napísal. preto sa pýtam.
5
ja si myslim ze ten piaty symbol bol celkom dobre napisany.........
velmi ma to zaujalo a paci sa mi to......
velmi ma to zaujalo a paci sa mi to......
7
Som zvedáva či sa vzoprie inak páči sa mi to, i keď si myslím že dosť často vlastne ľudia bojujú len sami so sebou
Napíš svoj komentár
a to je ako na pokračovanie?