päť duší a množstvo spätých osudov.
Koľko nás bolo a koľko nás je,
koľko sa toho zmenilo a čím to je ?!?
Koľkí sme odišli a "kolky umrely"
koľkým trápením a zmenou sme prešli.
Otáčam stránku a hra osudu sa opäť začína.
Zbraň je už nabitá, guľka čaká na svoj cieľ.
Hlavou mu prúdi množstvo myšlienok.
Striebrasté olovo smrti pred oči sa nam rúti,
struny sa chvejú, počuť bielých kľúčov spev,
zahrajme si teda poslednú... pohrebnú pieseň.
... Budem to ja alebo ty ? ...
Priznávam tvoj smiech nebíva mi liek,
prepáč ale občas bojím sa, že silný jed.
Je to len ilúzia, z oázy pijem vás,
zajtra sa zobudím a inak budem vidieť zas.
Mam toho veľa, no ty máš tiež
nechceš byť obeťou, no ja nechcem byť tiež...
Čierny hrot brka pokojne leží,
už niet stránok ktoré by obdaril slovami.
Niet slov, ktoré by obdarili ostatných
Kocky sú hodené, no figúrky sa nehýbu.
Som zmätený kde som a kto ste.
Snívam, či nebodaj už žijem ten krutý sen ?
Počujem známu otázku "čo ti je ?".
Ústa sú ticho, myseľ je preč
na srdci bolesť, no v očiach smiech.
Ty si tak šťastný, ja chcem byť tiež
a je mi ľuto, že zajtra mŕtvym budeš tiež.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
crazygirl227
3. 4.apríla 2008 22:24
Wow píšeš veľmi krásne a záhadne..strašne sa mi páči keď je v básňach hlbší zmysel..a táto je plná hlbších myšlienok...vyžaruje z nej tvoja nálada..je krásna
Napíš svoj komentár