Ponížená láska aneb prečo ľudia ani po 1000x nechápu, čo im chcem povedať
Bola to malá izba, taká jednoduchá, ako ostatné, a predsa bola iná. Jej štyri steny vedeli všetko, poznali príbeh každého dňa počas šestnástich rokov. Len oni vedeli skutočne všetko a len oni to mohli vedieť a vôbec ich to nemuselo bolieť. Počas dňa bolo ich vnútro plné radosti, no večermi plné prázdnoty, smútku a slaných očných kvapiek, padajúcich na chladné drevo stola pod malým pramienkom lúčov stolnej lampy.
Keď sa v žiare svetla zaligotala posledná padajúca slza, ozvalo sa tiché „Prečo plačeš ?“ Chlapec opierajúc sa o stôl nereagoval. „K čomu sú tie slzy, ak ani nie sú tvoje ?“ ; „Prečo sa toľko trápiš ?“ ; „Prečo tak ponížene miluješ ?“ Máš pravdu odpovedal chlapec. Skutočne nie sú moje, a ako vidíš trápim sa, ale vieš ja svojich priateľov skutočne milujem, aj keď ponížene, lebo vidím, čo všetko činia.
Snažím sa im pomôcť, ako najlepšie viem, ale povedz prečo mi to robia ? Prečo sú hluchí a slepí ? Prečo mam pocit že to čo vravím je len ilúzia ? Prečo sa trápení nezbavia, ale ich naopak rozširujú na iných, bičujúc im ich nevinné tváre. Veď v živote človeka sú predsa omnoho väčšie problémy, ako „smiešne“ myšlienkové pochody namýšľajúc si veci typu: „Má ma rád, nemá ma rád ?“ ; „Ach opäť blbé počasie“ ; „Som na dne, kto ma poľutuje ?“
Netvrdím, že tieto problémy nemôžu existovať, to je jednoducho nemožné, no a BIRDZ je úžasná vec, preto že človek sa môže vyrozprávať, zbaviť sa čiastočne toho, čo ho ťaží na srdci, vzchopiť sa ísť jednoducho ďalej.
Skúste sa však zamyslieť a vžiť do situácie, keď je váš blog plný spomínaných problémov čítaní človekom, ktorý možno nikdy nebude mať možnosť pocítiť napríklad skutočnú rodinu, lebo:
- jeho rodič možno leží na smrteľnej posteli,
- lebo jeho rodičia sa možno rozvádzajú a on sa musí rozhodnúť čo ďalej,
- lebo jednoducho nebude môcť už nikdy pocítiť hrejivý pocit a lásku svojho otca, alebo svojej mamy.
Tak prečo sa máme ponížene milovať, keď stačí prestať bičovať a len malú zmenu na sebe vykonať ... „a svet môže byť o čosi krajší“.
Keď to chlapec dopovedal, na stôl dopadla posledná ligotavá slza a on zavrel oči so silnou nádejou, že keď ich raz opäť otvorí, uvidí svet omnoho krajším.
mozno to vsetko len je iluzia... spomen si ako nam jeden nemenovany ucitel na zalkadnej, ktory nas ucil nabozenstvo, povedal ze existuje teoria ktora dokaze zpochybnit aj to ze existujeme a prave sa nachadzame na tejto hodine nabozenstva... ..ale to vlastne neni to co som chcel... len som chcel napisat daco vtipne.. ... a uz nemam ani myslienok co dalej pisat... neako som sa vycerpal
Heh... no teraz o 2:13 v noci si mi nasadli do hlavy sponinanie na zakladnu skolu... jaaaj siel by som tam niekedy, treba nieco zorganizovat A inac ta iluzia bola myslena torska inac ale keby ze tak ako vravis ty bol by som nesmierne rad keby ze to je len iluzia vsetko Pomooooc uz spochybnujem sam seba
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.