je krásne iným ju dať.
Je krásne ľudí tešiť ňou:
Trocha ich obdariť,
úsmev na perách vyčariť,
do oči štipku šťastia im vniesť.
Áno... to všetko je kráse !
No život... ten "krásny" nie je.
Najskôr ťa očarí, časom obdarí no nakoniec poraní.
A to čo ťa stále drží na nohách je práve tvoja nálada:
, s ktorou každý deň sa stretávaš...
, ktorú od iných dostávaš...
, ktorá výrečnosť ti vracia...
A kde je teraz ? Vo chvíľach keď ju najviac potrebujem ?
Sám netuším... spomínam však na časy minulé...
Časy kedy som jej mával dosti,
na časy plné radosti a výrečnosti... a teraz ?!?!
Len márne hľadať ju môžem, už ju nenájdem.
Rozdal som ju ľuďom ktorý ju potrebovali viac než ja sám.
Dúfal som však, že spomenú si tiež...
Márne ! Je smutné, bezbranne sa prizerať,
keď sám priateľ ti ju berie
a pritom sám o tom nevie...
Tak zbohom... krásne časy... minulé
Moje vnútro hynie pomaly a len láska mierni túto bolesť.
Anjel šepol mi: "Pomoc !... priatelia moji,
pred očami Vám večermi umieram... a možno umriem naveky
preto prosím "priatelia moji" o náladu podeľte sa i vy..."
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lussy
15. 12.decembra 2007 10:56
jeej,tak tao basen mi dala pozitivnu naladu,ktoru potrebujem
2
Veľmi pekne napísane,vďačný text na zamyslenie.Naozaj je to niekedy tak že k tebe príde priateľ aby si ho povzbudil a potom spokojný odíde.Ale keď prídeš ty za ním s tou istou prosbou,veľa krát sa ti nesplní.A nálada klesá a klesá...a keď nemáš ani lásku..je to strašné..zažila som to už niekoľkokrát ale tu to bolo nádherne vystihnuté
Napíš svoj komentár