Sedel a či už stál, ani si presne nepamätám, no bol sám. Chcel tak veľa ? Možno áno a možno nie. Možno chcel nemožne a možno to bol len obyčajný test či to vôbec dokáže. Možno si len diabol zmyslel opäť pokúšať. No padnúť pred ním na kolená ? NIKDY ! To radšej s úsmevom na tvári múky znášať až do konca života.
Skúšaš to rozfúkať, pretrhnúť tu tuhú hmlu červeno sfarbených trápení. Hmlu trápení, áno trápení, no nie svojich ale priateľských. Žiť v trápení ? Áno pre niektoré duše sa to jednoducho kedykoľvek bez váhania oplatí.
Prišiel čas dvojiť, vypustiť toho šialenca von, no zakaždým ostal prebodnutý jednoduchým vtipom. No stále tu bol preň ešte niekto... A tak to jednoducho potlačil urobil to čo vždy, ostal jednoducho s úsmevom na tvári. A boli aj chvíle, keď bolo jednoducho neskoro. V mysli mu ako krvilačnému vrahovi prebehli posledné činy, ktoré nechtiac vykonal a v lesklých očiach pocítil strach. Začul: „Bože zase ten starý Matt“.
„V jednom tele tlačia sa a predsa sú len dvaja, no ja každé ráno mysle pýtam sa: Ktorého vlastne miluješ ? Šialenca a či Matta“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár