Blog nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Dobrý deň, pán D.
Mám na srdci pár slov, ktoré by som Vám rada povedala. Myslím, že ste zaregistrovali, že už týždeň Vám každý deň vravím, aby ste si na mňa našli pár minút, že sa potrebujem s Vami porozprávať. To, že mi každý deň sľúbite, že prídete za mnou na prevádzku, je jedna vec. To, že ste ani raz neprišli, druhá. Teda Vám na začiatok ďakujem za Váš seriózny prístup.
Chcela som Vám za prvé oznámiť to, že tento mesiac u Vás končím. To, že nemáte záujem to počuť, už nie je môj problém.
Že máte málo zamestnancov? Že aj so mnou to ledva stíhajú??
To už sú vaše sračky, pán D., nie moje, prepáčte.
Viem, že mi na to poviete, že je to nefér voči Vám aj kolektívu. Najmä voči kolektívu. Ale prosím Vás, o akom kolektíve sa tu bavíme?? Títo ľudia sú všetci skrz na skrz prehnité pokrytecké svine, čo sa tvária ako najlepší priatelia, a poza chrbát by najradšej nasrali jeden druhému na hlavu. Nevravte, že o tom neviete, ste taký istý.
Aby mňa upratovačka nazývala jebnutou pičou len za to, že som jej nedoniesla obed, keď som mala plný stav reštaurácie, tak to si vyprosím. Spomínali ste, že na mňa žalovala že sa flákam?? V poriadku, teda asi moja práca, kde behám LEN 10 hodín, sadnem si za celý ten čas na 10 posratých minút, aby som do seba nahádzala nejaký šaláť s kusom mäsa, je asi HOVNO oproti tomu, čo robí naša pani panovníčka - upratovačka. Chudiatko, veď ona musí poriadiť až dve hotelové izby denne!!! No do plaču... nechceli by ste jej zvýšiť plat?? Myslím za to, ako sa 7 hodín z ôsmych rozpráva na recepcii a ohovára každého, kto sa okolo nej mihne. Zaslúži si, nie??
Rada by som sa opýtala aj na to, ako som sa ocitla na úplne inej prevádzke. Dva mesiace na reštaurácii, som úplne zabehaná, viem presne na ktorom mieste v sklade čo nájdem, ktorý hosť čo pije, ešte pár dní a poznala by som aj menštruačný cyklus našich zákazníčok ... a zrazu BUM!! A ocitnem sa v cukrárni. Zo dňa na deň. Toto sa robí, pán D.?? Že prídem v nedeľu do práce a nájdem si na lístočku, že zajtra mám byť o pol ôsmej v cukrárni??
V poriadku, to by som predýchala. Tringelty oželiem, nohy si ušetrím. To, že tam chodia samí neandertálski kokoti, čo sa nedokážu nie že pozdraviť, ale ani len ODZDRAVIŤ, tiež prežijem.
Sám dobre viete, že na reštike ostali teraz dvaja ľudia. Plus nejaká praktikantka... Vy ste niekedy robili čašníka?? Viete si predstaviť, čo to kurva obnáša, ak sa vám do sály, ktorá má 20 stolov, nahrnie osemsto ľudí a vy ste tam SÁM???? Neviete. Inak by ste to nespravili. Teoreticky by mi to ako čašníčke v cukrárni už mohlo byť srdečne jedno, KEBY mi celý deň nezvonil ten posratý telefón, ako oni na reštike nestíhajú a mám im ísť pomôcť. Sakra a ja za to môžem??? Prečo nevolajú Vám? Vy ste za všetko zodpovedný. Za všetky sračky, čo sa tam dejú.
Spomínala som Vám, čo sa stalo včera?? Mala som ísť z práce domov o štvrtej. Päť zasraných skurvených minút pred štvrtou prišla pani P. a povedala mi, že chudáčik kolega na reštikej je chorý a že ťahám sama do záverečnej. Mysleli ste niekedy na to, že Vám niektorý zamestnanec môže ochorieť?? Zlomiť si nohu?? Ruku?? No nie, veď načó. My to vybeháme, hlavne že vy ušetríte. Sral Vás pes aj s tými prachmi.
Rada by som sa opýtala aj to, na ktorej debilnej prevádzke mám vlastne robiť. Prečo sa to, do psej riti, rieši všetko poza môj chrbát, keď tu ide LEN A LEN O MŇA?? O desiatej mi povedia, že robím v cukrárni. O jedenástej mi povedia, že na reštike. Čo hodina - to novina. Ak si v tom nespravíte poriadok, pán D., myslím, že nebudem jediná, čo to psychicky nezvládne.
A viete čo ešte? Dnes som mala odísť o druhej. Ale o tretej bola na reštaurácii svadba, však?? Teda som sa prišla opýtať milej kolegyni, ktorá pracovala s milým chorým kolegom, či im nejak pomôžem. No že reku nie, načo. Oni si to spravia sami. Tak teda fajn, pobrala som sa o druhej prezliecť do šatne. A kto za mnou prišiel?? Opäť pani P. so slovami: "Zuzka, tu ste?? Viete čo... máme problém, ten istý čo včera... nezostanete do záverečnej?" A JA SOM TU ČO BOHA NA GUMIČKE?!
Tak som sa pýtala, boha krista, či im treba pomôcť a oni ak oretardovaní že NIE! Tak si človek spraví plány a potom zrazu im treba?? Zrazu je aj kolegynka chorá??? Síce to už asi viete, je verejne známe, že Váš vzťah s ňou je na inej ako len na pracovnej úrovni, ale o tom potom. Toto sa jednoducho nerobí!!
A ja som potom ešte tá krava ktorá nechce zostať lebo je sebecká?? Tak toto si vyprosím!
Keby som prachy, ktoré zarobím tento mesiac, nepotrebovala tak veľmi ako ich potrebujem, hodila by som Vám zásteru do hlavy a robte si tam s nimi sám. Obskakujte hostí, snažte sa vyhovieť tej kostnatej krave, ktorú prášite, a potom by ste sa možno zbadali.
Vedela by som Vám povedať pár ďalších vecí, čo mi ležia na srdci, ale už som sa kúsok ukľudnila. Zajtra robím aj na reštaurácii, aj v cukrárni. Dúfam, že mi zas prisľúbite, že ma nájdete a porozprávame sa.
Ďakujem Vám pekne za pochopenie a urýchlené riešenie mojej nemilej situácie.
Prajem príjemný zvyšok večera...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
suhlasim s @fxx . toto je realita vacsiny podnikov by som povedala. a presne tieto pocity som prezivala aj ja, ci uz som bola casnicka, alebo manazerka prevadzky. lebo ono sa nieco podobne da napisat aj z druhej strany.
3
pozri sa viem o com hovoris tiez som v tom istom povolani a nepride mi to vobec nezvicajne, takze bud zmen povolanie alebo hladaj kym nenajdes daco co ti bude vyhovovat
4
Tak toto nemalo chybu!!! A ak sa dá, poprosím pokračovanie, skvele sa to čítalo, skvele si to napísala!!! A jedinú vec by som vytkol( Božie meno) nadarmo, ale chápem ťa.
5
Klobúk dole.. chcela by som videť tvár toho pána D. ked to bude čítať
6
Jemine prečítal som pár tvojich blogov a také výlevy som nemal ani v najtvrdšej puberte Take it easy V takých situáciach treba konať profesionálne a byť nad vecou. Na hysterické výlevy skutočne nikto nie je zvedavý. Teda ak to nie je len blog a teda akási duševná hygiena.
Napíš svoj komentár
s vacsinnou nevzdelanym vedenim