Pamätáš, ako sme sa stretli? Ja v cudzej krajine, užívajúc si slobodu a anonymitu, a ty - šťastný z leta, medzi svojimi.
Aké klišé, tá láska na prvý pohľad!
Spomínaš, ako sme trávili spolu každý deň? A nechceli sme si pripustiť, že leto skončí, a ja budem musieť odísť, stovky kilometrov od teba.
Užívali sme si prítomnosť toho druhého úplne naplno.
Zoznámil si ma s tvojou rodinou a ja som konečne jedla normálnu praženicu, nie tú, ktorú nám v hoteli robili z prášku Brávali ste ma na festivaly, bola som súčasťou rodinných osláv... a bola som všetkými milovaná, lebo som len slušne sedela a usmievala sa. Nevyskakovala som a nepyskovala. Jazyková bariéra je svinstvo
Pamätáš, ako si mi niekedy napísal "čakám ťa po práci pri bráne, ideme sa kúpať, plavky som ti zbalil"? Na všetko si myslel.
A prišiel deň, kedy sme sa museli odlúčiť. A ty si sľúbil, že ma na Vianoce prídeš pozrieť...
Tešil si sa tu zo snehu ako malé dieťa. Všetci sme ho tu mali po krk, ale ty si v ňom skákal a vytešoval si sa ako také mača. Povinne som sa s tebou musela guľovať a ty si sa rehotal ako pako
Nič netrvá večne. Ďalšie dva mesiace bez teba boli kruté, ale zvládli sme to.
Potom som tu nechala všetko a všetkých, a šla som bývať k tebe. 1600 kilometrov od domova, a sama. Ty, ja, a tvoja šialená rodina. Jazyková bariéra bol menší problém. Väčší bola tá kultúrna bariéra...
Pamätáš, ako mi tvoj brat povedal, že on nebude jesť jedlo navarené mnou? Lebo vraj nechce zomrieť na otravu. A ja som potom celý deň plakala.
Doniesol si mi šteniatko, aby mi nebolo smutno. A dovolil si mi, aby som ho nechala v byte, aj keď ti potom rozhrýzol pedál na bicích a pracovné topánky. Ja som nad ránom potajomky s baterkou kontrolovala celý byt, či nám nenechal kôpku, aby som ju spratala prv ako si vstal. Aby si sa na nás toľko nehneval.
Pamätáš, ako nás tvoja starká vyhodila z domu lebo som zle umyla panvicu od leča? A my sme sadli na motorku, odišli do mesta a statočne sa naložili pivom. A svet bol gombička, ikeď sme netušili, kde budeme bývať. Lebo sme mali jeden druhého.
A spomínaš si na to, ako sme sa asi dva týždne vkuse hádali? Lebo sme mali ponorku veľkú ako krava. Nerozprávali sme sa, sotva sme sa pozdravili. Ale ty si nezabudol, že máme výročie, a doniesol si mi kúsok tortičky z práce. Ešte aj sviečku si do nej zapichol. A podal si mi ju štýlom "Na!", lebo si bol stále zdutý.
Aspoň 4 krát som sa totálne pobalila, dala kufre ku dverám a šlapala 3 kilometre v 50 stupňovej horúčave po pláži do mesta, aby som zistila, koľko zaplatím za cestu domov, lebo to tam už nevydržím. A vždy tie letenky boli pridrahé, tak som to prežula a zas sa vybalila. No choice
A potom mi ťa povolali na vojnu. Plakali sme a pili gin.
Odsťahovala som sa, lebo by som to u starkých nevydržala. Našťastie som tam už nebola tak sama.
A zas nastal čas ísť domov a dať ti na nejaký čas zbohom. Tentokrát som na Vianoce prišla ja. Žiadny sneh, ale na štedrý deň 20 stupňov a na stromoch pomaranče....
Drahý, zajtra sa vidíme po troch mesiacoch. Budem ťa čakať na letisku, nervózna a rozklepaná, či som dosť pekná na to naše očakávané stretnutie.
Ty prídeš, usmeješ sa a objímeš ma. A všetok čas, ktorý som tu bez teba, sa v tej chvíli rozplynie a všetko bude tak, ako má byť...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
ink
25. 3.marca 2013 18:55
Krásne! Veľmi Ti to prajem Zuzi!
4
@ink Ďakujem Maťko
@ikuto haha nečudujem sa sem tam mám pocit že žijem Rozamunde Pilčerovú
@19mimi1 ale, prečo? Však to nie je smutný blog a rehotala som sa 80% času, čo som ho písala
@ikuto haha nečudujem sa sem tam mám pocit že žijem Rozamunde Pilčerovú
@19mimi1 ale, prečo? Však to nie je smutný blog a rehotala som sa 80% času, čo som ho písala
5
neviem , zdalo sa mi to take strasne pekne.. casto si citam tento tvoj blog .
9
Napíš svoj komentár