Mystérium spoločnej zatvrdlivosti ochutenej predsudkami, fľašou whisky a hudbou Guns N' Roses

Tvrdohlavosť je vraj pre človeka rovnako zlá
ako lenivosť a mne sa to naozaj nechce riešiť.
Dnes sa mi nechce už ani len vyzuť.

V topánkach ma tlačí zopár spomienok,
ktoré som ešte stále nevysypal
do azúrovej temnoty.

Unavujú ma nezmyselné súboje na život
a na smiech i odsudzovanie ľudí ako ja,
spolu s niektorými z tých, čo uznávam.

Baudelaireov albatros zmätene
kľučkuje medzi mojimi myšlienkami
v Kraskovej noci… a samote nás všetkých.

Pritakávam pocitom, kým sa nostalgické sóla
derú z gitár ukrytých medzi drážkami platne.
Ľudia mi za to zvyknú nadávať do headbangerov.

3, 2, 1¬… A je to tu zas. Susedove metly
nemilujúce metal vymietajú diabla
odtiaľ, kde nikdy ani nepáchol.

Búšia mi do stropu i podlahy
odmietajúc môj veľkorysý danajský dar.
Serem na nich. Aspoň pre dnešok.

Dnes chcem už iba jediné:
„Vezmi ma tam… Do toho rajského mesta…
Kde tráva je zelená… A dievčatá krásne…“

Ja viem, že Boh dal lásku. Láska dala tóny.
Tóny dali dušu. A dušu chce vziať ne/rozum!
Ale ber to čert. Veď i tak v tom má vraj od začiatku prsty.

Hudba dohrala. Búšenie ustalo.
Ticho pohltilo večerný danse macabre.

Ľudský solitér pohodený na dlážke bytu,
skrývajúci tvár svetu v dlaniach,
zrkadlí sa v tajomstvách
uväznených za priehľadným sklom
fľaše Jacka.

Lejem ďalšiu odmerku hnevu
do vašej Achillovej päty.

Pred/posledná večera
dnešného dňa…

…a potrat sú/citov.

S úsmevom na tvári
mením platňu za inú
a točím volume doprava.

Welcome to the jungle!

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu