...vieš čo je to za život? keď nenávidíš seba viac ako všetkých navôkol...životný princíp Marianne ťa nakoniec dovedie k zániku. Slastnému zániku. Úniku. Prieniku. A nakoniec k polúcii vlastného jadra do análu sveta. Prekliati aristokrati. Prekliate katakomby. Nemám chuť sa viac plaziť v h*vnách hrdých mŕtvych. Nemám chuť nasávať pach tejto príšernej podzemnej ulity. Nemám chuť ani mať chuť a komplementárne nemám chuť nemám chuť ani nemať chuť. Zdeformované pokrivené tváre hláv z makovníc na mňa hľadia, keď žeriem vlastné zvratky. Ani sa im nečudujem, obesila by som sa za to...ale...od toho je moja pomätenosť silnejšia, než aby som sa znížila k takému nezvieraciemu činu.
...všeobecne je táto mozgová anomália smiešnejšia ako červené fúzy mladého mysliteľa...krvou kropené a láskou zdobené detstvo zveriny i sadizmu štípu avantgardu...tú avantgardu, áno, čo šalie tam vonku a snaží sa ťa pretiahnuť v každej tvojej slabej chvíľke.
Tak povstaň! a pozdvihni svoju úbohosť k vyššiemu princípu bytia!
Nie bytia z toho môjho hľadiska, ale bytia z hľadiska životného sľubu, ktorý som kedysi dala tej masochistickej moralistke Marianne...Zabiť, žrať a byť zožratý...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár