Proste sa to stane. Rozprávaš sa s niekým novým, a poznáš ho už sto rokov. Tých sto rokov, ktorých si ešte neprežil. Pozeráš sa mu do tváre a snažíš sa rozpamätať odkiaľ ho poznáš, ale nepodarí sa ti to, lebo ty ho vlastne nepoznáš. Poznáš len jeho vedomie. Jeho myslenie. Lebo je blízke tvojmu. A v tom to je. Denne sa spoznávaš z ľuďmi, ktorý ale nie sú, ako to povedať, tvojmu srdcu blízky. A zrazu sa z čista jasna objaví človek, na ktorého si tak dlho čakal, ale len v podvedomí, lebo ty vlastne nevieš, že na takého človeka čakáš. A keď ho stretneš pochopíš, že na toto si čakal. konečne poznáš niekoho, kto je ti blízky, kto je ako ty, s kým nemáš núdzu o nové a nové témy na rozhovor. Ktorého poznáš 10 minút a predsa o ňom vieš všetko.


Milujem také "osudové stretnutia." Aj keď sa mi stali možno dva krát za život. Ale vedela som, že AHA toto je ten!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár