Dreams come true

Konečne to prichádzalo. Blížilo sa to ku mne. Pomaly sa plazilo po drsnej ceste. Už som len nedočkavo stála na kraji vozovky a naťahovala za tým ruky. No ono sa stále plazilo svojim slimačím tempom. Síce pomaly, ale smerom ku mne. Už, už bol pri mne, keď išlo auto a zrazilo ho. A on sa vyparil.

Tak rozmýšlam...mala som nadosah ruky to, po čom som snívala celé roky. Často si to predstavovala keď som v noci nemohla zaspať, ale aj keď som bola unavená, no chcela som zaspávať na úplne inom mieste. Prebdené noci na lavičke pod veľkým dubom, s knihov v ruke, či očami upretými na hviezdnu oblohu.

Tajomstvo...ak po niečom túžiš, povedz si, že to budeš mať, že na to máš, že si to môžeš dovoliť. Povedala som si to, myslela som na to! Bola som presvedčená, že to tak bude. Lenže keď už to bolo viacmenej isté, prestala som veriť. Sakra. Od radosti som sa prestala utvrdzovať v tom, že to tak naozaj bude. Brala som to ako samozrejmosť...tak to potom aj dopadlo.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu