Mrzí ma, že o tom hovorím v minulom čase. Maminka mi vravela, nespoliehaj sa na to, ono sa to ešte zmení. Neverila som! A hovorila som, že klame a nemá pravdu. Ale mala. Ako vždy.


Best fiends forever. Neznášam toto slovné spojenie, ale v tomto prípade to tak bolo. Bolo. Na život a na smrť, naveky, navždy. Bežné slová, ktoré sme si hovorievali. Slávna štvorica, ktorú ľudia bežne vidievali v meste. Spolu, jedine spolu. Nerozlučné, naše mená sa nesmeli písať jedno bez seba. Spolu sme porušovali pravidlá, ale aj presadzovali svoju pravdu, ktorá možno ani pravdou nebola. Jedna druhej sme si pomáhali. Podržali ju, keď sa skončila nejaká ´prvá láska´. A chceli zmlátiť človeka, ktorý jej zlomil srdce. Hádali sa s rodičmi aby sme mohli zostať dlhšie vonku. Boli sme trápne ak sme nepočuli tú, tú melódiu. Míňali peniaze na kraviny ako energy drinky, čipsy a ďalšie veci, ktoré by som nerada menovala. Naše zážitky na týteši. To sú už len zážitky. A naše fotenia na zakázaných miestach. Alebo kto zožerie celú pizzu. Tie trápne videá, ktoré sme hádzali na youtube MAJK spojenie (alebo už len slovo?) ktoré je v mojom srdci uložené navždy.


A ako maminka vravela, prejde to ani sa nenazdáš. A je to tak. Nuž, čo. Vyrástli sme. Zmenili sme sa. Ako aj naše záujmy, priority a veci s tým spoločné. Prišli chlapci. Škola. A je to fuč. Stále....možno márne dúfam, že v budúcnisti....Ale neľutujem

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár