Prišiel aj Alexin akože bratranec Matúš, ten z Vinohradov.
Mávnutím ruky som ich oboch pozdravila. Ja, Kika, Jeja a oproti nám Matúš a Alex. Aké epické. Keď sme už vytvorili jednu tlupu vydali sme sa k Petrovi.
Bolo nám HEJ a užívali sme si deň. S nakúpenými L&M-kami v kabelkách. A náladičkou v hlavách.
So smiechom sme sa dotrepali k Peťovi, ktorý nás už čakal aj s Lukášom a cigaretou v papuli.
"Čau Mircaaaa!" pozdravil ma a zmačkol ma, že som takmer nedýchala. Po bujnom zvítaní sme zavítali do pivnice. Ajajáááj. Peťo má doma peknú zbierku. Ochutnávka od flašky k flaške, samozrejme len po kvapkách, veď kde sme. Rozhodla som sa pre flašku so zeleným obsahom, ktorého chuť pripomínala ústnu vodu. Ale takú chutnú ústnu vodu.
Vlastne veľmi chutnú.
Každý z vlastným obsahom sme sa presunuli do altánku, kde sme blbli. Jeja mala mániu piercengovú. V kabelke schovanú sterilnú ihlu, že si prepichne peru. Všetci so zaujatím pohľadom sledovali sme jej trasúcu sa ruku (ktovie, či sa triasla od strachu alebo od toho, že už mala v sebe značné množstvo alkoholu). Nuž, nakoniec to ani neprepichla. Válali a cápali sme sa po sebe, smiali a chechtali sa ako zmyslov zbavení. Všetci.
Keď nastal čas, kedy sa jeho Peťova mama mala vrátiť domov pobrali sme sa preč, kričiac po ulici. Nikomu to nevadilo.
Nuž ďalšie rozhodnutie bolo, že si zahráme twister - na ceste. Namiesto farebných kruhov kvetinky a listy.
Ej ale bolo nám dobre s vybrakovanými hlavami.
Doteraz neviem, kde skončila moja flaška so zeleným obsahom. Vlastne, ten obsah tam už nebol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár