Pred niekoľkými dňami, keď som sa konečne dostala von s tej odpornej budovy, ktorá vo mne vyvoláva len nostalgiu, aj keď, hej spoznala som tam aj fajn ľudí, prišla ku mne kamarátka. Nevidela som ju takmer rok, pretože býva pár stovák kilometrov odo mňa. Ahój. Zvítali sme sa, vyobímali. Prvé, čo bolo : "prosím ťa pozri mi autobusy do Šoporne." Ehm. Jasné, že som jej ich pozrela. Ale prišlo mi to trochu nevhodné vzhľadom na to, že sme sa nevideli asi rok. To ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, čo vlastne pre ňu naše kamarátstvo znamená.
Keď už sa u nás usadila necelá naša "päťka" a rozprávali sme sa, prišla reč na chlapcov. Ako inak odklonila som sa k Alex a začala som sa s ňou baviť o niečom, čo ma skutočne zaujíma. Nie, že by ma chlapci nezaujímali, ale mňa zaujímajú v inom zmysle. Nevenovala som pozornosť ich rozhovoru. A zrazu sa rozplakala(kamaratka z daleka). Na otázku "čo ti je?" odpovedala "čo asi?" Takže som samozrejme vôbec netušila, kvôli čomu roní slzy. Ale po Jejinom výraze alla "trápnejšia už byť nemôžeš" som pochopila, že to bude dôvod kvôli ktorému reve už asi tretí rok.
Adam. "Po toľkom čase ťa to ešte neprešlo? Ešte si nezistila, že je to debil?" hovorím jej. "Mima, ty to nechápeš!" Jasné, že to nechápem. Ja som sa nenechala namotať chlapcom, ktorý býva na druhom konci zemegule, vidím ho len trikrát do roka a ktorý to absolútne, ale absolútne nemyslí vážne. Bože! Veď ja by som to ani nevydržala. Ale ved si aj sama ubližuje.
Dobre vieš, že je magor, dobre to vieš.
Len si to nechceš pripustiť drahá.
Toľko z návštevy mojej kamarátky. Vyplakala sa a odišla za ďalším kamarátom, ktorého rok nevidela. Dokopy bola u mňa možno pol hodinu. Rozmýšľam, už od veľa ľudí som počula, že pravé kamarátstvo diaľka nerozdelí. No my sme si čím ďalej tým viac vzdialené. (Samozrejme ak nepotrebuje projekt na angličtinu)
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
denix
30. 1.januára 2012 19:40
Po liečbe sa zmení tvoj svet o 180 stupnov ,zmenia sa ti názory ,pohľad na život. Dokonca zmení sa aj okolie tvojich blízkych kamarátov. Nie všetkých bude zaujmať to čo zaujma teba ,ich budú trápiť tie veci čo trápia puberťákov.Teba to koľko máš leukocitov a trombákov ,to koľko chemošiek máš ešte vybrať a to keby poješ domov. Bohužiaľ nie všetci to chápu a preto myslím ,že o niektorých kamarátov aj prídeš. Ale to by bol ten horší scenár . Veľa kamarátov môžeš aj získať
2
@denix viem o čom hovoríš...ale ono to takéto bolo aj predtým...a na toto všetko som bola upozornená a pripravená...ale konkrétne tento prípad-taketo to bolo aj predtým, bohužiaľ
3
uplne celé je to nahovno . Onko-deti vždy dosepjú strašne skoro ,aj ked nechcú.
Napíš svoj komentár