ktorú som si zajtra sama napísala.
Spoľahnutá na hviezdny prach
a žiaru mesiaca
vydávam sa do temnoty.
Temnoty svetlých uličiek
zatienených skutkami mŕtvych obyvateľov
dláždenej zeme.
A topím, topím sa sama v sebe...
Nástenné maľby
a pouličné lampy,
sprevádzajú dušu
stvory úbohej,
čo do temnoty sadá
a klania sa noci,
tej tmavej panej.
V ruke zvieram
tých pár vecí,
odvahu, česť, nádej
a päť mincí.
Hádžem ich do slepej studne,
čo vraj má splniť sen.
Želám si a dúfam,
že prídem si zas preň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár