Začalo sa to takto. Mala som dostať erymasu, tož preto, lebo som mala málo hemohobínu. 60 tuším. A keď sa konečne konzerva z krvou dostala na naše oddelenie, zohrievali sme ju aby čím skôr mohla začať tiecť, pretože čím skôr dotečie tým skôr ideme domov. Lenže po dotečení erymasy musíte ešte 2 hodiny čakať, či sa na vašom tele nezobrazí akási reakcia.
Sestrička ma zavolala do sesterne, teda,že už je to tu. Asi tri krát sa ma spýtala "nulka pozitív"? A ja som jej asi tri krát odpovedala "nulka pozitív."
Potom mi vložila hadičku do komôrky. A šupajdo, mohla som ísť na izbu. Nadšená som si cupitala keď tu zrazu pri dverách zo sesterne mi prišlo zle.
"Mami, je mi zle," povedala som a odkväcla som. Nie som vadná, ale na odpadávaní je sranda to, že keď sa zobudíte, vôbec nechápete, čo sa deje.
Ležala som na zemi, sestričky a doktorky okolo mňa. Fakt som nechápala. Po niekoľkých sekudnách som si spomenula na "mami je mi zle."
Odpojili mi erymasu. Pichli zofrán, což látka proti vracaniu lebo som dala zo seba von všetko, čo som zjedla. Nebolo toho veľa ale všetko bolo vonku.
Potom ma opatrne preložili na stôlo-postel, čo je v sesterni. Všetci okolo mňa behali. Hladkali ma. Od každého som vyfasovala pusu na líčko. Nuž bola som stredobodom pozornosti.
Tak teda, toto je môj dnešný zážitok. Predchvíľkou som sa od maminky dozvedela, že všetci z oddelenia sa zľakli polovica mamičiek plakala. Teta Martinka išla zavolať sestričky na balkon, lebo mali fajčpauzu. Andrej videl ako som spadla, čiže zbdledol a bal sa....nuž zistila som, že nie som zbytočná, a že by sa o mňa aj báli keby sa mi stalo niečo vážnejšie..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár