Keď sa veliteľ prebral bol na úplne inom mieste. Nevedel kde je a čo sa nakoniec stalo s pánom Mutom a mužom v čiernom odeve. Ľavá ruka ho celá bolela snažil sa nadvihnúť hlavu ale bola mu neskutočne ťažká ako keby mal na nej helmu z čistého olova. Hlava mu padla na vankúš a opäť upadol do bezvedomia.
Sníval sa mu čudesný sen. Stál na kopci. Na jeho stál mohutný strom, ktorý by ani traja veľký chlapi neobopli. Z tohto kopca bol krásny pohľad na celú krajinku plnú roľníckych polí stromov a krásne zelenej trávy. Zrazu k nemu pribehol biely pes. Celý natešený, že niekoho našiel, začal vrtieť chvostom. Veliteľ sa k nemu chcel priblížiť a pohladkať ho, ale zrazu skadiaľ si vybehol pes čierny ako noc a jedným mohutným úderom bieleho psa zabil. Otočil sa na veliteľa a začal vrčať. Spod nôh tohto čierneho psa začali šľahať plamene a všetko naokolo začali spaľovať. Zem naokolo začala sa meniť na popol. Roľnícke polia boli zrazu prázdne, z krásne zelenej trávy sa stala povädnutá pliaga a mohutný strom sa zmenil ako keby doňho blesk uderil. Čierny pes sa pomaly približoval k veliteľovi, hlasno brechal a vrčal. Veliteľ sa snažil ustúpiť, ale zistil že sa vôbec nemôže hýbať. Čierny pes dupol nohou a zrazu sa utvoril okolo veliteľa a psa ohnivý kruh. Už už sa zdalo, že pes na veliteľa skočí a zabije ho, keď sa zrazu zjavili pred veliteľom tri malé šteniatka. Jedno strakaté, jedno hnedé a posledné bolo biele ako sneh. Zrazu z tohto šteniatka začalo žiariť jasné svetlo tak jasné že sa naňho nedalo dívať a veliteľ si musel zakry svoje oči. Chvíľu trvalo kým ich znovu otvoril, ale keď tak urobil zistil, že je znova pri vedomí. Ľavá ruka ho už až tak nebolela, ale stále cítil bolesť. Začal sa obzerať kde to vlastne je. Jeho zrak bol ešte kalný a chvíľu trvalo kým bol schopný zaostriť, ale čoskoro zistil, že je vo svojom dome, na posteli ktorá mu bola dôverne známa. Z vedľajšej miestnosti začul dva ženské hlasy, ktoré sa rozprávali, ako vyrozumel o ňom. „Ako sa lieči jeho zranenie? Stále je v bezvedomí?“ hovoril hlas jednej ženy, podľa ktorého usúdil, že je to vyššie postavená žena, kvôli čistote jej hlasu a žiadneho vidieckeho prízvuku. „Ešte stále je v bezvedomí, ale teplota už ustúpila. Čoskoro by sa mal už prebrať. Bude v poriadku moja pani, ale musí ešte odpočívať.“ povedala druhá žena, podľa ktorej hlasu usúdil že pôjde o nejakú staršiu ženu asi bylinkárku. S pocitom, že je v bezpečí a že je oňho dobre postarané zase zatvoril oči a spal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mato1142
21. 11.novembra 2007 20:21
cakam na pokracovanie
Napíš svoj komentár