Čepele obklopené sliznicami dutín....
Ostré, dlhé, chladné, no väčšmi
ich už do hĺbky vkĺznuť neprinútim.
Tečú z nich slová čo nik nerozlúšti
a čo sa rozložia pod nánosmi času
navždy stratené v nekonečnej púšti,
krajine bez bytia, bez vzduchu, bez jasu...
A moje hrdlo plnia alkoholy,
z mojich úst sa rynie hustý dym.
A márne pátram po tom, čo tak bolí,
až má jeden pocit, že sa nesnažím.
Vo vnútornostiach suchých od včera
márne trpím, hľadám závadu
a ako rak, krab, či iná príšera
kráčam do strán, kráčam dozadu.
Vo všetkých uhloch kĺbov ohnutých
a zhrdzavených zapichaných strún
sa v polokŕči skrúca krivý dych
nedostatkom dávnych prázdnych dúm...
Deravé vrecia plné piesku,
prázdne slová plné rozkoše
vákuom plnia tie miestnosti večné
a kde nie je vzduch, tam ani človek nemôže...
sine pneuma
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
vidím,že si sa po viac ako pol roku vrátil.alebo len navštívil.