Keď sa tristý Kormonský kalendár blížil ku koncu Dnabova matka skonala.Nemohol sa s tým zmieriť.Matka bola jediný človek, ktorého mal.Divný otca nepoznal, ale Latema mu o ňom veľa rozprávala.Jedného dňa vraj odišiel do vojny...a už sa nevrátil.Dnab je iný ako jeho otec vôbec sa nepodobajú.No s tým sa už nedá nič robiť.19 rokov po smrti Latemy DEnabovi začalo veľmi rýchlo ubúdať životné svetlo.Začal sa mu rapídne zhoršovať zrak a už ani kĺby mu neslúžili tak ako by mali.Do tej doby však pochodil kus Sveta a až po návrate z dlhej 18. ročnej púte ho ľudia v jeho rodisku začali akceptovať.Bol múdry, naozaj múdry.
Približne v období jeho návratu zasadol na Temný trón Medizern, syn Enotta.Nový panovník si Dnaba Divného dokonca pozval do svojho paláca.Keď tam Dnab prišiel, v obrovskom čiernom tróne uvidelmuža od hlavy až po päty zahaleného do temného brnenia.Divný sa úctivo pozdravil:, , Som podstený Vašim pozvaním, no zároveň som veľmi napätý čo odo mňa žiadate.Som obyčajný obyvateľ Vášho kráľovstva.Mje meno je...", , Ja viem kto ste.Viem o Vás všetko.", skočil mu Medizern do reči:, , Viem aj o Vašich výpravách do Dórnienu aj do Leghózie.Fascinujú Vás Elfovia..."Dnab prekvapený z informovanosti panovníka len stojí a nič nevraví.Po chvíli:, , Pane, ste skvele informovaný! ! ", , Mám na to svojich ľudí.Dnab, ak by Vás niekedy ničo trápilo, spokojne príďte.Môžeme sa porozprávať."usmial sa Temný panovník.Možno sa divíte prečo bol Medizern taký milí aj napriek tomu, že pamoval Temnej ríši-teda Kormonu.V tých časoch patril Kormon ešte k mierumilovné ríše.Zmenili to až udalosti nadchádzajúcich mesiacov a rokov.Zmenili to až udalosti nadchádzajúcich mesiacov a rokov.
No rada by som sa v rozprávaní vrátila do čias, keď bol Dnab ešte na cestách.Už som spomínala, že navštívil ríšu Elfov-Dórnien-kde vládne kráľ Olstisch.Dórnien je krajina rozprestierajúca sa tisíctristo míľ na severo-východ od Kormonu.Vysoké pohorie s názvom Votsil poskytuje obyvateľom Dórnienu skvelú obranu pred nepriateľom.V lesoch Votsilu panuje väščinou pokoj, ale keby niečo-vojaci sú v pohotovosti.Obyvateľmi Dórnienu sú Elfovia.
Vznešené bytosti s neobvykle dobre vyvinutými zmyslami.Ich zrak je dvojnásobne lepší než zrak človeka či trpaslíka.Ich uši vedia rozlíšiť zvuk na vzdialenosť trinástich metrov.Zväčša útle bytosti so špicatými ušami, lukom v ruke a šípmi na chrbte-takto sa zobrazujú Elfovia.Dnab Divný to vedel.Veď o týchto bytostiach vedel takmer všetko.Len ich ešte nikdy nevidel.Podarilo sa mu to na 87.deň 310. Kormonského kalendáru.V jeho osobnom zápisníku sa píše:, , Ráno na 87. deň 310. kormonského kalendáru som nad sebou zbadal bytosť, ktorej podoba mi bola veľmi dobre známa."ELF! ! "preblyslo mi hlavou.Vyzeral presne tak ako keď mi ho opisoval *Starý Múdry.Elf sa ma spýtal:, , Prečo ste tu? ? "Samozrejme v elfskom jazyku.Bleskurýchle som sa mu predstavil a povedal som mu aj to, že prichádzam v mieri.V tejto chvíli mi bolo moje učenie jazykov veľmi osožné.Nik netuší ako by som bol dopadol keby som sa s ním nedokázal dohovoriť.On-slušnosť mu to prikazovala-sa mi tiež predstavil a prezradil aj to, že pracuje ako veliteľ vojska na ochranu kráľa Olstischa.Keď ma stretol bol vraj na rannej obhliadke mesta."(*Starý Múdry-tento titul dostal vždy najstarší člen dediny keď jeho predchodca umrel)
Elf menom Elworn bol pri každej obhliadke mesta veľmi obozretný a dôsledný.Aj táto skutočnosť mu pomohla odhaliť spiaceho Dnaba.Po ich krátkom a rýchlom rozhovore sa Divný pridal k Elwornovi a spolu takto kráčali do paláca kráľa Olstischa.Kráľ bol najprv podozrievavý.Neveril, že človek prešiel tisíctristo míľ len kôli tomu, že chcel vidieť bytosti obývajúce jeho ríšu - alebo napokon aj jeho samotného.
Olstischova prvá myšlienka bola, že Dnab bol vyslaný ako zved zo Stratenej roklinky.Stratená roklinka je oblasť ležiaca juho-západne od lesov Votsilu.Blízko pri samotnom Atsope - najvyššom vrchu Votsilu.Všetky bytosti z vtedajšieho Sveta sa zhodli, že na záhadné územie Stratenej roklinky budú posielať vyhnancov z ich ríší.Previnilci teda sami okúsia tajomné sily neznámej krajiny.Kráľ Olstisch sa bál hlavne preto, lebo v poslednom čase sa na juho-západe jeho kráľovstva dejú čudné veci., , ľuďom zo dňa na deň vysychajú studne v ktorých bolo včera ešte vody na pár období.Pôda im vlhne natoľko, že na nej nemôžu nič pestovať! ! Myslím si preto - drahý hosť - usúdiš aj sám.že moje obavy sú samozrejme oprávnené."poznamenal Olstisch.
, , Prepáčte pane, obviňujete ma z týchto strašných činov? "dovolil si Dnab.
, , Nie vzácny hosť, to nie, ale mám pocit, že za pár dní vyhnanci zo Stratenej roklinky nezaváhajú a pošlú mi sem veľmi nenápadného zveda.Hovorím Ti to len preto, lebo som si istý tým, že ty zo Stratenej roklinky niesi."povedal kráľ., , Ďakujem Vám, pane" usmial sa Dnab., , Povoľujem Ti voľný pohyb do všetkých kútov mojej zeme.Môžeš sa pozrieť na hociktorý strom či Elfa v mojej krajine.A teraz už choď! ! Choď tam, kam ťa ponesú tvoje nohy.Zbohom! ! ..."povedal s kamennou tvárou kráľ Dórnienu., , Elworn! ! ...ty tu zostaň.Moja dôvera k tebe je veľká.Si predsa dlhoročný veliteľ môjho vojska.Verím Ti ak si myslíš, že tento človek nieje zo Stratenej roklinky, ale ak sa stane niečo čo zapríčiní klesnutie mojej mienky o tebe a bude to súvisieť práve s našim nečakaným hosťom tak...! "vraví Olstisch.Elworn reaguje:, , Pochopil som pane..."
Medzičasom Dnab vyblúdil z mnohých chodieb paláca a konečne uvidel denné svetlo.Výhľad bol prekrásny.Skromné domčeky dedinčanov pôsobili zvláštne popri majestátnom paláci a veľkých domoch hodnostárov, či kupcov.
Slnko bolo už vysoko nad Atsopom a ostatnými vrchmi Votsilu.Dnab sa zhlboka nadýchol a vykročil do nepoznanej krajiny.Medzi obyvateľmi bol ako ničo nevídané-neslýchané.Väčšina obyčajných Elfov v živote nevidela človeka.Pozerali naňho ako na zjavenie.Divný im však pohľady opätoval a zároveň si uvedomoval, že na takéto chvíle čakal celý svoj doterajší život., , Nádherné bytosti", pomyslel si:, , tá dlhá cesta mi stála za tento pôžitok."Prechádzal mestom a bol opojený elektrizujúcou energiou obyvateľov Dórnienu.Po dlhej prechádzke si zasnene sadol do tamojšieho pohostinstva.
Krásu prírody si užíval plnými dúškami.Objednal si jeho obľúbený nápoj.Bol to zložito miešaný nápoj, ktorého chuť bola horko-kyslá a zároveň osviežujúca.Hľadel do pohára - možno čakal, že sa mu tam zjaví jeho matka a pochváli ho za to, čo dokázal.Nie nič také sa nestalo.Bol smutný a zároveň
nadšený.V tej chvíli si uvedomil jeho smútok za domovom, ale aj to aký je neskutočne sám., , Nemám nikoho", povedal sám pre seba.To ešte netušil, že nad ním stojí krásna Elfka.Zdvihol hlavu a zbadal ju.Pozerala naňho s otázkou na perách:, , Vy ste človek? ", , áno som človek."pousmial sa Dnab:, , Ak chcete, prisadnite si."Vtedy ešte netušil do čoho sa ženie.Elfka nečakala a prisadla si.
Dnab bol veľmi zvedavý a nevzdal sa žiadnej príležitosti spoznať nového
človeka.V tomto prípade to nebol človek, ale elf.Vlastne elfka.Krásna
plavovlasá elfka s charizmou ľudskej bohyne.Dnab sa cítil ako v
raji.Všetká tá príroda, tie stáročné stromy, kvety rôznych tvarov a
farieb a srdeční elfovia.Na druhej strane sa tu prebúdzali obavy o
život kôli nebezpečenstvu hroziacemu z juhozápadu.Divný nedokázal
odlepiť oči od bytosti sediacej oproti nemu.Jej krása žiarila na
všetky strany, ale Dnab v nej aj tak cítil ničo temné.Dokonca aj jej
meno znelo tak temne.Elfka menom Aserdaria bola dobrá v počúvaní, no v
rozprávaní svojich príbehov ešte lepšia než samotný Dnab Divný.Na
terase v záhradnom hostinci na samotnom kraji mesta sa tak započúvali
jeden do druhého, že čas plynul rýchlejšie ako obvykle.Ani sa
nenazdali a už bol večer.Na oblohe bolo krásne vidieť milón
žiariacich a trblitajúcich sa hviezd.Dnab si v tom spomenul, že od
rána si nezabezpečil žiadnu izbu na prespatie.Ked to nahlas vyslovil
Aserdarií zažiarili oči a hneď sa ponúkla, že môže prespať u nej.Dnaba
to pokúšalo, ale zároveň z nej cítil niečo zlé a pre jeho osobu
neprípustné.Dlho premýšľal nad ponukou a nakoniec ju prijal.To bola
najväčšia chyba akú spravil za celých 18 rokov svojej dlhej púte.Aspoň
si to vtedy myslel.Vtedy ešte netušil, že tá milá zlatá plavovlasá
elfka s dávno zabudnutým staroelfským menom bude hyena a bytosť, pred
ktorou ju varoval sám panovník.Asedaria nieje odtiaľto.V skutočnosti
nieje ani elfka, ani človek.Je buď z Mitusmoru(to je v tom lepšom
prípade) alebo zo Stratenej roklinky.V to druhom prípade som ja navždy
zatratený rovnako ako bytosti, ktoré tam žijú.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
samantha12511
24. 3.marca 2009 22:03
dobry pribeh aj ked procha dlhy ale super
3
to je divne...tento blog som uz citala...a myslim ze u teba..preco je to tu zas? ale je to dobre.
Napíš svoj komentár