"Kde je môj toast?" Alebo ako sme s Dudrim Toast u*ebali...

V žiadnom prípade nečítajte Dudriho verziu tohto blogu, určite sú tam bludy, klamstvá a celkovo skreslená pravda...

Bolo nádherne nedeľne odpoludnie. Slnko svietilo vysoko v oblakoch a ja som cítil že dnešný deň bude niečim skutočne výnimočný, aj keď začal úplne normálne. Po zásadný a úplne nepodstatných udalostiach minulej noci som sa ráno zobudil s hlavou úplne mimo reality. Len som vstal z postele a už aj som sedel pri nedeľnom obede. Tu ma čakalo odrazu precitnutie. Od môjho otecka som vyfasoval informáciu že dnes hrám. Tak čo mi ostávalo. Vyvenčil som psíka a upaloval som do divadla. Prvá polovica predstavenia prebehla bez problémov. Texty sa improvizovali a obecenstvo bolo spokojné. Niekedy vám možno aj porozprávam o mojej samovražednej misii spočívajúcej v tom že som kradol cokoládové trubičky ktoré boli na stole na scéne... Inu prišlo na prestávku a my sme s Dudrim dostali nenormálnu chuť na toasty. Divadelný bufet je nie tak velký no za to veľmi dobre osvetlený. Je tam asi zo desať stolov a televízor ktorý v jednom kuse sám od seba prepína Mono a Stereo zvuk. Usadili sme sa pri stole v rohu kúsok od "baru" Spoločne sme si potom šli objednať. Nasledovala menšia roztržka medzi mnou a kolegom keď sme sa nevedeli dohodnúť či si dáme dva alebo jeden toast. On stále opakoval že "poprosíme dva toasty" zatiaľ čo ja som za každým dodal "krát dva". Bufetárka nakoniec chytila z nás menšie nervy a rozhodla sa vyhovieť Dudriho požiadavke. Tak som len sucho dodal že aspoň "s kečupom" a kajúcne som sa odobral ku stolu. Dudri mal svoju porciu skôr, čo jednoznačne využil a schramstol to skôr než ja som začal. To bola veliká, veliká chyba, lebo získal dosť času na zbytočné obzeranie sa a všímanie si vecí ktoré by mohli spôsobiť problémy. Tak sa aj stalo a on zaregistroval osudný tanier. Bol krásne biely a na jeho povrchu sa blískali 2 chlebíčky zlatistej farby. Jeden takmer zjedený a druhý úplne nedotknutý... Začal polemizovať o tom že ľudia sú necitlivý a deti v afrike hladujú zatiaľ čo mi jedlo vyhadzujeme. Trvalo mu hodnú chvíľu no nakoniec ma ukecal aby sme sa oň podelili. Načasovanie bolo perfektné. Možný svedkovia sa práve otočili a ja som s rýchlosťou profesionála natiahol ruku a vrátil ju naspäť ešte rýchlejšie. Podelil som to spravodlivo, no snáď som dudrimu ešte aj pridal, aby sa nepovedalo. V tom momente sa v bufete objavil On. Oči vlka, postava leva a výška minimálne 2 metre, no proste chlap jak hora. Technik s veľkým T. Prešiel k stolu za nami, sklonil sa nad tanierom a hromovým hlasom sa ozvalo: "Kde je kurňa môj TOAST?" Prestal som žuvať a len veľmi sťažka som prehltol nadobudnutý poklad. Dudri očividne zbledol spolu so mnou. Hrôza preletela medzi našimi očami a telepatia fungujúca len v situáciach ktoré smerujú do záhuby sa prejavila. V rýchlych sekundách sme neverbálnou komunikáciou prebrali všetky varianty úniku. Vo mne sa však pohlo svedomie. Cítil som že pod drsným zovňajškom tohto hromotĺka sa skrýva dobré srdce. Podišiel som k nemu na vzdialenosť pri ktorej nebolo možné aby nás počul ktokoľvek iný a oznámil mu celú pravdu tak úprimne ako len sa dalo. Rovnež som mu ponúkol aj zakúpenie náhrady minimálne rovnakej ak nie lepšej kvality. Mal som pravdu, pán bol dobrák a silný charakter. Rovnež som túto skutočnosť oznámil slečne ktorá sa nachádzala za pultom. Tá mu dala jeho večeru a všetci sme boli spokojný. Bol som nadovšetko šťastný že tento trapas sa ututlal a nikto z ostatných prítomných v bufete si to nevšimol. Pochopiteľne som bol v kostýme a predtým platil Dudri takže ja som svoje peniaze nemal pri sebe ale v šatni. Vybral som sa teda smerom k východu za účelom navštívenia mojej šatne a následne zaplatenia požadovanej čiastky... Keď už som bol pri dverách zakričala na mňa tá milá pani, tak milo ako len dokázala: "Ale ten ukradnutý toast musíte zaplatiť." Všetky pohlady slovenskej hereckej elity ostali vysieť na mne a ja som sa od hanby mohol zakopať. Jednou vetou som vyjasnil svoj zámer a odobral som sa dokončiť nevyhnutné. Všetko bolo v piči ...

 Záchod

0 0 0 0 1

Komentuj

16 komentov k blogu