No v jednu noc som sa spoznala s jedným chlapcom, na disco pravdaže a poznať som ho poznala z videnia a z počutia. Bol to chlapec ktorý bol stále usmiaty, neprestajne sa zabával a stále chodil s jednou jedninou kočkou za ruku. Dával ľuďom na javo že ju miluje. No potom som ho už dlhší čas nevidela.
Až teraz...tá osudná noc.
Stála som na parkete a videla som ho. Zabával sa ako vždy a tancoval s každou jednou babou ktorú uvidel. Podyšiel k nej začal tancovať, keď si tá kočka začala už niečo myslieť, odyšiel. Manipulátor.
Zrazu sa ocitol pri mne. Ja som ho vtedy brala už ako sukničkára lebo s tou kočkou čo s ňou bol 2 roky už zrazu nebol.
Začal tancovať. Ja som sa len usmiala a tvárila sa že ho nevidím. Nedalo mu to a tak sa začal viac snažiť, no netancovala som (a ani sa mi moc nechcelo keďže zelené robí svoje).
Podyšiel ku mne a spýtal sa ma: ,,môžem ťa pobozkať?"
a ja som sa len smiala aký je hlúpy a ešte opitý no nebol sám ja som to tiež nemala v tú noc lahké.
Povedala som mu že nemôže ale v duchu mi behalo: ,,páčiš sa mi ale aj tak si hlúpy sukničkár"
Začalo ho asi hnevať že som neni povolná aj keď som pod vplivom alkoholu. ,,Nevadí ti že s tebou flirtujem?" opýtal sa ma.
Brala som ho s rezervou ja mimo on mimo a tak sme sa rozprávali až som si všimla že sa už bozkávame. Super.
Zrazu došla nejaká baba s ružou v ruke. ,,Milanko?? kde si bol??"
spýtala sa ho a prekvapene pozerala na mňa. ,,Do riti!" povedala som a chcela som ísť preč no v tom nás už zoznamoval. Hodila som podobný falošný úsmev ako ona a vyparila som sa.
O pol hodinku ma našiel a začali sme sa rozprávať. Spýtala som sa že kto bola ta kočka či s ňou chodí a teraz sa cítim ako hlúpa hus. On mi na to povedal že to je moc zložité ale že somnou sa cíti skvele. ,,Reči..reči..idem domov" povedala som a v tom došla zas ona. Zdvihla som sa že odchádzam no zastavil ma. ,,Idem ťa aspoň odprevadiť po vchod" povedal a bolo na ňom vidieť že ho tá kočka už otravuje. ,,Nemusíš aj tak si ma zajtra pamätať nebudeš kašli na to" a odchádzala som. No on sa zdvihol a išiel za mnou. zastavil ma.
,,Lucia počkaj tu idem ju len odprevadiť."
,,Veď dobre idem s teboou Milanko."
,,Ja som hneď späť počkaj ma dobre? hneď sa vrátim"
,,Ale však môžem ísť s tebou"
Už sa to podobalo na hodinu toho istého dokola tak som išla ešte raz ma zastavil aj s ňou na krku a vypýtal si na mňa kontakt. Povedala som to len raz a aj to som si myslela že to ani nepočul v tom hluku. Povedal mi aj on na seba. ,, Zajtra mi napíš určite ja si ťa budem pamätať vážne mi napíš!" .. bláblaa...
Ráno som vstala. ,,Snívalo sa mi to?!" som si pomyslela. Krútila sa mi hlava sucho v ústach a opica na krku..
Idem sa pozreť na net. Prihlásim sa..
Správa..
Ahoj to som ja Milan no vidíš pamätám si ťa
..a prepáč za včerajšok ja ti to potom vysvetlím ak budeš chceť ísť somnou von čo ty na to?
.. prekvapená lebo fakt som takúto správu od neho nečakala. Hovorím si prečo nie? Uvidí sa čo to je za chalana a predsa čo sa môže stať? ničč.. (keby som to tak mohla vrátiť naspäť na túto chvílu..)
Bola som s ním párkrát vonku. Písali sme si, chodili sme von.. Neskôr sme trávili spolu víkendy a volali sme si. Začalo sa niečo diať. Vyskytla sa z toho menšia láska, ktorá stále rástla. No mala som pocit že rastie len z jednej strany. Z mojej.
Všetko bolo fajn aj keď som ešte takého chlapca nestretla ako bol on. Zvláštny. Stále mi hovoril, že nebol slobodný už pár rokov a čo keby sa rozídeme na chílu na také 2 mesiace a potom spolu budeme zas. Potom mi hovoril žeby to nikdy nespravil..Začal mi hovoriť ako velmi ma miluje a že si nevie predstaviť život bezomňa. Keď ma nevidel týždeň už mi písal či by nebolo lepšie sa rozísť.. a ja som to začala tak cítiť ako keby sa chcel rozísť no nech to spravím prvá.
Dosť sme sa neskôr aj hádali pretože keď sme išli spolu na diskotéku celý čas bol s niekym len nei somnou. S hocijako inou babou len nie somnou tak som sa nahnevala a zobrala som ho kamaratke na jednu dedinskú disco, pretože on v našom meste pozná kažého. A tu aspoň nikoho nebude poznať a bude konečne aspoň raz somnou. Myslela som si...
Prišli sme tam už sa zoznámil s barmankou ktorá mu nalievala len tak. Celú noc tancoval s jednou babou meter vysokou meter širokou a mne ln rozprával, že ju lutuje lebo si nikoho nevie nájsť a aspoň on jej spraví radosť.. A ja som bola s kamarátmi najprv som mala nervy a potom už mi to bolo jedno že serem naňho kamarát ma viezol domov a jeho som tam chcela nechať no aj tak mi to nedalo a vrátili sme sa preňho.
Čím ďalej tým viac mi dával na javo že chce rozchod. Tak som to spravila. Zostal doslova v piči z toho.
Posledné týždne mi nevedel napísať jednu súvislú vetu nezaujímalo ho vôbec čo robím a teraz?
Začal mi písať romány ako sa zmeí o 180 stupňou a bude len somnou kôly mne je schopný sa zabiť... a hovadiny. Vyhýbala som sa mu 2 týždne.
Jednu noc som bola na diskotéke a mala som tušenie že tam príde aj on.
Uvidela som ho. Vyhýbala som sa mu a darilo sa mi to lenže som mala nervy. A pila som. Keď už som mala náladu bolo mi to jedno či ho stretnem alebo nie.
Zastavil ma a začal mi rozprávať že je na dne. Že ma miluje a nechce ma stratiť. Že si nevie predstaviť bezomňa život. A že sa zabije.
Ja som to brala jedným uchom dnu druhým von..
Plakal mi 2 hodiny a ja som mala už nervy lebo som videla že sa proste pretvaruje. Zobrala som ho za ruku medzi ludí a stretli sme moje 2 kamarátky. Začal im tam revať a ja už nery zdrhla som radšej..
ešte vonku som stretla jeho najlepšieho kamaráta, ktorý mi začal rozprávať že Milan nevie rozoznať lásku od sexu. Že čo na ňom vidím...a ja ešte väčší zmätok v hkave..
Ráno telefonát:
,,Ahoj ... neber si to osobne.. Milan spáchal samovraždu....."
,,Čo?!?! čo.. nechapem.. prečo??? kedy?! čo?? bože... !!!"
,,Ale klud žije našťastie len je teraz v nemocnici leží slabí je. Pojedol nejaké tabletky a na ten akohol mu to nespravilo moc dobre ale bude v poriadku"
Odlahlo mi no aj tak to bol šok hneď z rána. Ale brala som to tak že uňho je to celkom normálne pretože párkrát už takto bol v nemocnici že sa moc opil ale dali mu len infúzie a druhý deň už bol doma.
Telefonát o pol 1
,,čavko počuj.. Dostala som správu že zjedol velmi vela tabletiek.. moc.. áá.."
,,čo áá? hovor!"
,, nevie sa či to prežije. Je moc slabí a je napojený už aj na prístroje pretože nedýcha"
V tom momente mi vypadol telefón na zem.....
Chaos v hlave..... Akoby sa zastavil čas... A už som bola na podlahe. Revala som ... totálny záchvat.. nechcea som si ani predstaviť že by sa to stalo.. ,,lenže čo ak sa to stane???" ..hovorila som si a revala som v kŕčoch na zemi.
V hlave sa mi zrazu premietalo čo sme spolu zažili.. úsmevy.. hádky.. zážitky ktoré s ním možno už nebudú.. možno s ním už nikdy nič také nezažijem.. a ani ho neuvidím.
Nechcela som si predstavit žeby zomrel. Vedela som len to že keby sa to stane, ja som niekde na psychiatrii a liečim sa lebo mi stále behalo v hlave ako mi hovoril celú noc že sa kôly mne zabije. A on debil to skoro splnil a ďaleko od toho neni. Neuniesla by som žeby sa kôly mne niekto zabil.
Lenže to nebola len moja chyba. On sa už 2x pokúsil o niečo také. Ale to je zas iný príbeh. Od tej chvíly som si myslela že to nemá veru v hlave v poriadku. Ale možno už ani tú hlavu nebude mať. A zas som revala.
Na druhý deň som sa dozvedela že sa prebral je stabilizovaný ale že tam ešte pád dní zostane. Ulavilo sa mi. Ako nikdy pred tým.
Už som zas bola na neho nahnevaná že čo to spravil, chcela som ho zbiť nakričať naňho nech sa uvedomí.. Ale nechcela som ho vidieť. Milovala som ho a nechcela som trpieť.. a nechcela som nech trpí aj on. Zíde z očí, zíde z mysle ..ako sa hovorí.
Lenže o mesiac som bola s mojou kamarátkou ktorá chodi s jeho najlepším kamarátom uňho na byte. Pili sme a zas bola nálada. Milan býva oproti nemu. ,,Zavoláme ho na cígu?" spýtal sa.
Mne to bolo jedno vypila som toho dosť a mala som v pláne ísť aj tak za kamarátmi do podniku.
Ako sme vyšli von, vtedy mi to tak pekne jeblo v hlave.
Vyšiel von. Zapálili sme si. Chvílu sme sa rozprávali a ocitla som sa s ním sama na ulici keďže oni dvaja zdrhli. Plietol sa mi jazyk ale kričala som naňho že nieje normálny čo to spravil že či vie ako som sa cítila ....
Ani neviem o čom sme sa rozprávali ale už sme sa záás bozkávali.
Na druhý deň som si nadávala aká som sprostá čo to robím. Ale milujem ho! ale neni to správne. !
On to nemá v hlave v poriadku a ja som zas s ním. Zas spolu. Aspon uviím ako sa bude správat teraz.
Zo začiatku to bolo v pohode všetko. Písal mi dával témy stále. Stále sa ma pýtal čo robím už ho to zrazu zaujímalo. Nenahneval sa na mna v sytuácii pri ktorej sme sa už pred tým rozchádzali. Všetko toleroval nič mu nevadilo hlavné že ma má.
Lenže mne to už teraz prerástlo celé cez hlavu a cítim sa ako cvok. Keďže viem že on JE cvok. Preháňa to so všetkým moc sa snaží chce ma mať ako majetok a ja už len rozmýšlam ako z toho von.
Či ho nejak pekne nahnevať alebo mu povedať pravdu alebo sa prepadnúť pod zem.... netuším.. ale ukončiť to nejak musím!
toto som vôbec nečakala a nevedela že to takto dopadne a pritom som som myslela že to je konečne normálny chlapec ale aj ja som sprostá.. ale jedno viem. Že ho aj tak milujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár