Myslím že všetci poznáme to pocit...Prázdno. Vstávať s pocitom, že snáď nejako prežijeme do večera. Možno nie. Nejako sa to však vždy podarí. Hodina za hodinou a deň za dňom. Mení sa deň s nocou...Mesiac za mesiacom. Kurva, menia sa ešte aj ročné obdobia. Naposledy keď som sa cítila nažive prisahám, že bolo čerstvo po snehu.

Nejako som prišla o všetko. O môj domov. O ten malý byt, ktorý bol síce plný zlých spomienok ale bol môj.  O kontakt s babou, ktorý donedávna bola moje Slniečko. Neviem čo sa práve deje v jej živote a ona ma len okrajovo šajnu čo sa deje v mojom. Prišla som o plán. Och, ako ja neznášam keď nemám plán.

Tak som si ho urobila. Možno blbý, nerozvážny, nedomyslený, nedoriešený a riskantný. Snívala som o tom síce už 12 rokov ale vždy sa našlo niečo dôležitejšie, naliehavejšie alebo proste prišiel strach a ten sen som schovala do skrine. 

Bola som sama v tom byte. Bez alkoholu. Keď sa nad tým zamyslím, mnohé sa vysvetľuje. Vtedy ma ten sen znova udrel do tváre a ja som si povedala....Prečo nie? Teraz je ten správny čas, som sama, sú peniaze a strach? Ten príde a prekonám ho. Tento krát áno. 

Veď koniec koncov...Ja už nemám čo stratiť.....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár