Kto mohol vymyslieť panvicu, ktorej kovová (opakujem kovová) rúčka sa nažhaví tak, že by usmažila aj vajcia? A nič netušiaca Meretseger ju chytí celou dlaňou, keď ide odliať výpek s prasačích rebierok? Presne tak, popálila som si malíček, prsteník a od spodného bruška ukazováka šikmo cez celú dlaň skoro až po ľavú stranu zápästia mám zoškvarený šmuh. Síce som si na ruku duchaprítomne pustila prúd ľadovej vody, kým mi celá dlaň od zimy nesfialovela, ale tá panvica bola asi "sakra debilná" a nemalo to požadovaný efekt. Ale keďže som dosť šikovná (ha-ha-ha) napísala som dnes inkriminovanou rukou jednu písomku, jedno slávnostné menu a narysovala som nejaký čudný útvar pripominajúci nevydareného šarkana. Keď ma správne rozumiete, na tej ruke mi až tak smrteľne nezáleží... Veď sa mohlo stať niečo horšie, mohla som si odseknúť prst, alebo čo, a tá koža sa aj tak časom zahojí a aj keď mi to pravdepodobne vypálilo odtlačky prstov, vlastne mi to ani nevadí.
Trápi ma iná vec. Spálilo mi to asi polovicu "čiary srdca". (Áno, overovala som si to na pofidérnych stránkach na nete, fakt je to čiara srdca!) Prirodzene, nemám z toho práve najlepší pocit, lebo už minulý rok to išlo s mojimi vzťahmi dolu vodou. A teraz? Tssssssss...
Keď som išla na silvestrovskú párty (peši, najradšej chodím peši), pozerala som na pouličné lampy, vločky sa mi plietli do vlasov a dýchala som mrazivý vzduch so závanom síry, rozmýšľala som o minulom roku. Čo všetko som preskákala, po prvý krát skúsila a ako to dopadlo, všetky moje problémy a problémiky a hlavne, bilancovala som. A prišla som na zaujímavú vec: takmer všetky trable, ktoré som mala, zapríčinili moje dve otrasné vlastnosti. Lenivosť a naivita. Nedávam si žiadne novoročné predsavzatia, pretože ich aj tak nikdy nesplním (to pre tú lenivosť) a potom mám zbytočne zo seba mizerný pocit. No teraz som urobila výnimku a dala som si dve predsavzatia:
1. Už viac nebudem naivka naivná a
2. nech sa deje čokoľvek, musím splniť predsavzatie číslo 1.
Je otrasné, keď je človek naivný. Snažila som sa, aby si to na mne ostatní všimli čo najmenej, no pravdepodobne to bije do očí. Každého si strašne ľahko pustím k telu (myslím v prenesenom význame), každému uverím, hnusné prešľapy úprimne odpustím, veď prečo by mi mali chcieť ublížiť, využiť ma, ponížiť?
Ale už stačilo. Odmietam byť lacnou potravou pre citových upírov. Odmietam znova prežívať zrady falošných priateľov. Mám toho dosť! Možno som až príliš dobrá a to sa dnes nenosí. Možno práve preto čakám, že budú aj ostatní dobrí ku mne. A viem, že je to chyba. Viem. A preto píšem. Aj keď ma bolí ruka. Pretože teraz, keď mám z polovice čiary srdca krupicovú šupku, je moje predsavzatie vo veľkom ohrození. Musím makať na predsavzatí č.2, aby sa mi nedostali do srdiečka ešte ľahšie tí, čo tam nemajú čo robiť a aby sa z neho potom nedrali ešte ťažšie... Aby som znova neplakala do vankúša kvôli tým, čo si to ani najmenej nezaslúžia. Pretože naivita je ako tá hlúpa panvica. Žeravá a dychčiaca po mojej vystretej ruke. Neradno sa s ňou zahrávať, pretože sa to stále skončí rovnako. Popálim sa...
Ale aj tak si myslím, že som svojim spôsobom mala šťastie. Veď keby som ruku vytočila trochu inak, spálila by som si čiaru hlavy... A to by mohlo mať fatálnejšie následky.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
saddath
19. 1.januára 2008 11:21
pekny blog
Napíš svoj komentár