A teraz? Moja cesta vystavaná učebnicami vedie na vysokú školu a tvoja vysypaná bielim práškom do pekla, v lepšom prípade do väzenia.
Každý pubertiak sa cíti ako pán sveta a postupne zisťuje čo všetko tento svet ponúka. Ďakujem ,za to akých mám rodičov.
Dovolili mi vyskúšať všetko ale v správnej chvíli ma zastavili.
Jej rodičia sa nestarali. Čo sa naučí za mlada ,na starobu ako by našla Sprostosť ! S bielym práškom pod nosom sa dôchodku nedožije. Ale koho to zaujíma? Koho zaujíma dievča, na ktoré sa vykašľali aj rodičia.Je nezvládateľná !
Mne otec ručne stručne ukázal hranicu medzi zábavou a nebezpečenstvom . Jej otcovi sa nechcelo...Má dosť svojich problémov
Snažila som sa teda pomôcť jej ja. Ťahala som ju pokiaľ chodila so mnou na gymnázium. Nútila som ju chodiť do školy a sem tam sa niečo aj naučiť. Zjavne to nestačilo lebo ju vyrazili.
Niekedy ju vidím ako sa sporne odetá tacká ulicami.Všetko sa zmenilo, teraz ma nenávidí a moju pomoc môže fakovať...veď ona nemá problémy, žije si vo svojom pikovom nebíčku ( neviem či už nezdvihla latku vyššie) sem tam niečo ukradne, niečo predá ...(sa)
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
greenlime
15. 7.júla 2011 10:28
je to hrozný pocit keď vidíme ako sa naši priatelia ničia a..a nič.. =/
4
Je to hrozne ked vidim ked moja kamoška klesá a klesá je to fakt hrozný pocit
6
...ťahať ďalej cez povinnosti nepomáha, myslím, čo by pomohlo je ukázať človeku niečo čo ho presvedčí že to má zmysel, čo ho bude cez tie povinnosti ťahať samo. bohužiaľ nepoznám nikoho kto by vedel ako sa to robí, a mám podozrenie že to nevie nikto. možno je to vec ktorú si človek musí nájsť sám...
Napíš svoj komentár