Tak a je to tu - čas, ktorý má veľmi zvláštny nádych. Je vo mne neskutočne veľa pocitov, momentálne prevažuje žiaľ nad tým, koľkým ľuďom som už musela dať zbohom. No moja najťažšia chvíľa prišla s babkiným odchodom. Moju babičku som milovala nadovšetko, bol to človek, ktorý pre mňa znamenal veľmi veľa. Nesúdil ma a pomáhal mi so všetkým vždy keď som prišla. Bola neskutočne ľudská a snažila sa pomôcť každému. Dala by som všetko len za jedno objatie mojej babky.

Raz sa mi prisnil nádherný sen, aj keď bol príliš krátky, nezabudnem. Stála som na moste a prišla ku mne moja babka a objala ma silno a smiala sa, pamätám si ten pocit, ktorý som ráno cítila, taký sen by som chcela prežiť znova a znova.

Moji krásni milí odpočívajte v pokoji, stále si Vás nosím v mojom srdci a pevne verím že tie spomienky ktoré na Vás mám vo mne ostanú navždy. Bojím sa jedinej veci a síce, že už si Vás nebudem vedieť vybaviť - Váš hlas, naše spomienky a všetko.


Som vďačná za všetko...



 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
vreskot000  1. 11. 2017 18:08
tak sa za svojich zosnulých intenzívne modli, aby čím skôr dosiahli spásu, a mysli na nich častejšie.
2 
fotka
hemadzema  1. 11. 2017 20:42
Aj ja som dnes bola na cintoríne a veľmi veľmi som sa potešila, keď som videla koľko ľudí sa modlí pri hrobe kamarátky bola by šťastná
Napíš svoj komentár