strácame ju s ľahkosťou
a pritom tak vzácna je
deti a ich prostota
naivita je výsadou
dospelí ju tak často strácaju...
dieťa to nevie
kto mu to povie?
nik
stratí ju a zistí, keď stratil
získať ju znova?
nemožné
postav sa
vzchop sa
buď dospelý
na sny už nemáš nároky
buď tým, kým si túžil byť
nemáš právo napraviť
chybu chýb a takú krásnu
takú strašnú zároveň
nežný stav duše
opovrhnutia hodný
nevinnosť
vystreľ z kuše
a znič ju
zabil si kúsok zo mňa
aby som sa stala ženou
zničil si, aby som sa stala nemou
zničil si, až môžem kričať
zničil si staré a vzniklo staršie
zničil si
je to horšie?
nevinnosť spočíva vo vine
nevinnosť sa stráca vo víne
nevinnosť býva zničená
aj na zadnom sedadle auta
nevinnosť je záhada
s hocikým sa pohádam
nevinná som
a som tak vinná
nevinnosť je nepovinná
nevinnosť je výsadou
tam kde sa stráca nevinnosť
kde dostáva sa povinnosť
byť beštia
nemáš právo na nič
máš v ruke bič
tak sa oháňaj
hoc to právo utekať
si dávno stratil
keď si bol dieťa v kukurici
nahaňajúce sa za túžbou
ktorú oľutuješ
v kukuričnom poli deti
je ich stále ako smetí
bežia preč a prichádzajú nové
s jedným cieľom
je to predsa v osnove
stáť sa dospelým
a na detstvo zabudnúť
stať sa monštrom
čistotu nechať odkvitnúť
nechať zhniť
niečo nové zasadiť
niečo s kopou tvrdých tŕňov
čo pichajú a tak bolia
odpusť
zničila som tvoje sny
bol si predsa len večné dieťa
už nemáš nádej vbehnúť do toho sveta
už ti nepomôže tvoja viera
už musíš začať bojovať
odpusť, že som ti ju vzala
odpusť, že už ti nepomáham
odpusť, že už si len sám
odpusť, že sa ťa tak ľahko vzdám
odpusť, že si mi ublížil
odpusť, keď sa priblížim
odpusť, že som utiekla
odpusť, trepzlivosť pretiekla
odpusť, už nemáš tú nevinnosť
odpusť, že musíš znášať dospelosť
odpusť, že som potrebovala
odpusť, že som si vzala
kúsok teba
viem...
som zviera
ničila ma tvoja viera
musela som utiecť
bolo to potrebné
tých snov sa zriecť
musela som a tak strašne chcela
spravil si tak strašne veľa
a pritom tak strašne málo
odpusť
mala som naponáhlo
už som predsa dospelá
a aj keď je nedeľa
nemôžem sa rozbehnúť
v krásnom poli pobehnúť
nemôžem utiecť
dala som ti nevinnosť
aby som tú tvoju vzala
nenávidím to
a tak som šťastná
môj prvý a ja posledná
viem
som beštia
som zlé zviera
ostávaš v samote
ostávaš v temnote
ostávaš dospelým
už sa ti nevrátim
vzala som ti
a odchádzam
odpusť mi láska môjho života
odpusť, ja som predsa prekliata!
odpusť mi, že som tak šťastná
odpusť mi, že stále žialim
odpusť mi,
patrím medzi zvieratá
odpusť,
som predsa prekliata
prepáč, už nie si dieťa
prepáč, milujem ťa
prepáč, že ťa nenávidim
aj ja tým deťom tiež závidim
som dospelá a ty tiež
tak bojuj ako vieš
naveky a sám
ja už jeho mám
viem,
som zlé zviera
ale teba živí viera
prepáč-vlastne, živila
viem,
som zviera...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár