Míňajú sa taktiež míle v diaľke stratené.
Ostávajú v mojich stopách staré spomienky,
a ja zbieram na pamiatku drobné kamienky.
Chcem už zastať, neísť ďalej, nekráčať!
Nechcem viac kamienkou cestou postrácať!
Zastať neviem, spomaliť ani späť sa vrátiť.
Nedokážem ďalej ísť, nechcem sa stratiť!
Koniec cesty nedohľadne, obzrieť sa nedá.
Skrz mokré oči mi slza slzu strieda.
Úlomky spomienok pevne držím v dlani,
viem, že ak ich nepustím, veľmi ma to zraní.
Hoci chcem ich uchovať navždy v pamäti,
to, čo sa už stalo sa aj tak nevráti.
Zo skrvavenej dlane púšťam, čo ma tlačí,
tým sa moja cesta svetom nadobro končí...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
@matwejo ja mám rada smutne basne. lepšie vyjadruju emocie ako vesele... ale niekedy skusim aj niečo vesele napisať.
3
ja radsej sa zasmiat, smutneho je okolo vela,
porozmyslaj, ked uz nic, aspon mne posli nejaku veselu,
porozmyslaj, ked uz nic, aspon mne posli nejaku veselu,
Napíš svoj komentár
trosku kratke, sla by tam este jedna sloha, ale smutne, , nemam rad smutne, smejavú basňu chcem,