A tak sa aj stalo. Sedeli v parku pod stromom, v objatí, ona mala hlavu položenú na jeho hrudi. Po chvíli zdvihla hlavu a zadívala sa mu do očí. Žiarili ako dva diamanty. Chvíľu váhala , no napokon sa naklonila k jeho perám a nežne ho pobozkala. On jej bozk opätoval. Vtedy mala pocti, že lieta v siedmom nebi a cítila pocity, ktoré doteraz nepoznala.
Ich každodenné stretnutia sa jej časom málili. Chcela s ním byť stále. Deň i noc a on cítil to isté. Ale vedel, že to nie je možné a tak sa obaja museli uspokojiť s krátkymi poobediami.
Koncom leta ju muž pozval do svojho bytu. Bol to len jednoizbový byt s malým balkónom. Jej sa však páčilo, že je zariadený v celkom modernom štýle.
Mal biely nábytok a veľký plazmový televízor. Namiesto postele mal rozťahovací gauč, ktorý ako sám priznal, nikdy neskladá.
Lahli si teda naň a zapli si telku. Cez káblovku chytal mnoho kanálov a tak mali široký výber. Zadívali sa na romantický film o mladých mužoch, ktorí musia čeliť neprajným ľuďom. Celkom sa ztotožnili s dejom filmu. Ich prípad je totiž podobný. Mnoho ľudí odsudzuje lásku s tak veľkým vekovým rozdielom. A obaja to dobre vedeli.
Cez reklamy sa spolu maznali a bozkávali. On ju učil ako správne používať jazyk a jej sa to páčilo. Po chvíli už bola profesionálka vo „francúzskom“ bozkávaní.
Ležali v objatí, ona takmer na ňom a on jej prehrabával vlasy. Jej pohľad spočinul na jeho rozkroku, keď videla ako veľmi sa zdvihol. Vedela, čo to znamená, veď v škole už o tom mali prednášku. Pochytila ju však panika. Čo ak bude chcieť sex? Na to sa ešte necítila byť pripravená. Odtiahla sa od neho na kúsok a pohľadom blúdila po izbe. „Čo sa deje?“ opýtal sa muž, lebo videl jej neistotu. Nepovedala nič. „No tak. Spravil som niečo zlé?“
„Nie, nie. Len by som asi mala ísť.“
„Prečo?“
„Rodičia ma budú hľadať.“ vyhovárala sa.
„Tak dobre. Odprevadím ťa.“
„Nie, netreba.“ povedala a takmer vybehla z bytu.
Ponáhľala sa domov a keď tam dorazila, vbehla do svojej izby a hodila sa na postel. „Je to už dospelý chlap. Iste bude chcieť sex.“ výrilo jej hlavou. Doteraz jej to akosi nenapadlo, ale teraz sa začínala báť.
Pár dní sa potom v parku neukázala, no napokon nabrala odvahu a znovu tam šla. On tam bol a čakal na ňu.
„Prečo si tu nebola už vyše týždňa?“
„Premýšlala som.“ začala. „Ak mám byť úprimná...“
„Ano buď. Povedz mi, čo ti leží na srdiečku?!“
„...Vieš, bála som sa.“
„Čoho?“
„Že by si chcel robiť veci, ktoré ja nie.“
„Aké veci?“ opýtal sa, no hneď mu to došlo. „Nie, to nie. To by som nikdy ak by si nechcela.“
Dievčaťu odlahlo. Verila mu a vedela, že sa na jeho slová môže spolahnúť.
Tento ich tajný vzťah sa vliekol celé mesiace, ba aj roky. Napriek tomu, že boli spolu tak dlho, nebolo medzi nimi viac než bozky, objatia a obrovská dôvera. On konečne cítil, že má po boku niekoho, koho môže milovať celým srdcom. Niekoho tak čistého a nepokazeného svetom dospelých ľudí.
Ona bola rada, že má priateľa, ktorému sa môže zdôveriť, ktorý stojí pri nej, keď plače i keď sa smeje. Boli spolu šťastný a im to stačilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár