On sa cítil ako v siedmom nebi, ale keď si na neho sadla a začala robiť pravidelné pohyby panvou, spamätal sa. Zastavil ju, hoci bol veľmi vzrušený.
„Čo sa deje?“ nechápala. Myslela si, že on po nej túži, no teraz mala pocit, že sa zmýlila.
„Nerobme to prosím.“
„Prečo? Myslela som, že chceš...“
„Chcem. Ale neviem či si pripravená. Nechcem, aby si to ľutovala.“
Zamyslela sa nad tým. Nemala pocit, že to nechce, ale ak mala byť k sebe úprimná, tak musela uznať, že sa ešte necíti na tie „dospelácke“ veci.
„Asi ešte nie som pripravená.“ povedala mu a objala ho.
Po tom, čo sa nič nestalo v jeho byte to s nimi začalo ísť dolu vodou. Akosi si prestali rozumieť. Začali prvé hádky, vážnejšie ako tie nezmysli predtým. Občas si zatelefonovali, no stretávali sa stále menej a menej. On aj chcel, ale jej záujem sa strácal. Nejako jej už nevyhovovalo, aký je on starý a skúsený.
Keď dovŕšila šestnásty rok svojho života, definitívne sa rozhodla, že už s ním viac nechce byť. K tomuto rozhodnutie jej dopomohol aj fakt, že spoznala jedného chalana, len o 2 roky staršieho od nej. Bol krásny, šikovný, mal vyšportované telo a narozdiel od jej predchádzajúceho priateľa, nemal vráskavú tvár a zničené ruky od roboty. Imponovalo jej, že je taký mladý a že je tak záhadný. Sotva ho poznala, no práve to sa jej páčilo.
Preto jedného dňa povedala mužovi z parku posledné zbohom a jej slová ho dosť ranili: „Už spolu nemôžeme byť. Si pre mňa pristarý a nerozumieme si tak, ako si rozumiem s tým chalanom zo školy. Chcem byť radšej s ním.“
On ju so slzamy v očiach pobozkal a povedal jej: „Máš voľné ruky. Ja ťa zväzovať nebudem. Buď s ním šťastná, ale ak by sa čokolvek stalo, nezabudni, že ja som tu pre teba kedykoľvek.“
„Neboj sa. Už ťa nebudem potrebovať. Mám predsa jeho.“
A tak sa začala stretávať s mladým chalanom. Chodili spolu na diskotéky, do kina, trávili spolu veľa času. Mávali spolu však mnoho nezhôd, pretože on sa obzeral po každej druhej babe, ktorú uvidel. Jej sa nepáčilo, že nevenuje všetku pozornosť len jej, tak ako to robieval muž z parku.
Mladík sa jej však vždy zaliečavo ospravedlnil a mnohokrát jej kúpil niečo pekné alebo sladké.
V jeden večer, keď jej rodičia neboli doma, ho pozvala k sebe a pustili si film. Ešte nepozreli ani polovicu a on už ležal na nej. Boli vzrušení a tak nedbali na to, že sa poznajú len 2 mesiace. Ani na to, že si musia dávať pozor. Aj keď jej to prišlo spočiatku prirýchlo, keď už ležali na sebe nahí a on do nej pomaly vnikol, bolo jej to jedno. Zažili spolu neskutočne krásne okamihy.
A nie len raz. Takéto „filmové“ večery sa opakovali pravidelne.
Lenže časom už nešlo o nič iné, len o sex. Z jej strany šlo o viac, ale on nejavil záujem o iné. A keď mu napokon odoprela to jediné, čo chcel, podviedol ju. Ona sa to dozvedela a bola zúfalá. Hneď sa s ním rozišla a celé dni preplakala. „Som naivka.“ vravela si každý večer, keď si líhala do postele.
Po niekoľkých týždňoch sebaľutovania dospela k názoru, že jediný, kto jej skutočne rozumel a kto ju úprimne miloval bol muž z parku.
Hanbila sa ale ísť za ním po tom, čo mu povedala.
Napokon však vzala svojho psíka a šla s ním do parku ešte v ten večer. Tajne dúfala, že muž tam bude. A aj bol. Sedel na lavičke a díval sa na zamilované páry tak, ako v prvý deň, keď sa stretli. Stála opodiaľ a dívala sa naňho. On si ju všimol a tak sa vybral k nej. „Ahoj.“ pozdravil ju.
Odzdravila a zadívala sa mu do očí. Videla, že je nešťastný rovnako ako ona. Z očí sa jej vykotúľali slzy a hodial sa mu do náručia. „Prepáč mi prosím, prepáč.“ šepkala. Až vtedy si totiž uvedomila, čo stratila kôli hlúposti.
„Odpúšťam ti.“ ovpovedal. „Len mi sľub, že ma už nikdy neopustíš.“
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
x71
7. 5.mája 2012 18:50
pekný príbeh....je skutočný ??
Napíš svoj komentár