Videli sme sa len párkrát. Na ulici, v autobuse... Nemal som odvahu sa ti prihovoriť, ale to vieš. Len sme si vymenili pohľady a šli sme ďalej. Až raz, raz som nabral odvahu a zastavil som ťa. Od toho dňa sa všetko zmenilo. Každým dňom som spoznával tvoje pekné, ale i menej pekné stránky. Ale aj tak si mi prišla dokonalá. Nemohol som z teba spustiť zrak. Niekedy, keď som sa ti zadíval do očí, zabudol som dýchať. Každý tvoj dotyk vo mne vyvolával zmyslovú explóziu. Najviac ma však vždy dostal tvoj krásny úsmev. Tvoje dokonalé pery, tvoje veľké zelené oči, tvoje hebké vlasy.
Spomínam na chvíle, pri ktorých som chcel zastaviť čas. Na tie dlhé hodiny strávené s tebou. Keď sme v teplé letné noci ležali na tráve v parku a sledovali hviezdy. Rozprávala si mi o tajomstvách vesmíru. Boli to vymyslené poviedky, ale ja som ti veril každé slovo. Ležala si v mojom objatí a vtedy som si poprvý krát uvedomil, že už ťa nikdy nechcem pustiť. Chcem byť navždy s tebou.
Každý deň som sa do teba zamiloval znovu a znovu. Neprešla minúta, aby som na teba nemyslel. Až nastal deň, kedy som si povedal, že je správny čas.
Pamätáš sa? Iste sa pamätáš... Ženy majú šiesty zmysel pre pamätanie si dátumov a udalostí, to viem. Šli sme sa prejsť do parku. Držali sme sa za ruky a ja som mal v žalúdku motýle. Ešte vždy sme boli primladí, ale cítil som, že to čo chcem urobiť je správne. Zastavil som pri strome, pod ktorým sme zvykli sedávať, keď bolo horúco a my sme hľadali tieň. Pobozkal som ti ruku a pokľakol som. Oči sa ti rozjasnili a to mi dodalo odvahu. Z vrecka na šortkách som vytiahol malú krabičku a otvoril ju. Tebe sa z očí vykotúľali slzy a ja som spanikáril. Nevedel som, že sú to slzy radosti. Neisto som však vyriekol tú vetu, vetu ktorú som si niekoľko dní tajne nacvičoval. A ty? Ty si povedala ANO. Od toho okamihu som nemohol spávať. Čakal som len na ten deň, ktorý nás navždy spojí.
A napokon sa to stalo. Nadišla tá chvíľa a mi sme si mali povedať ANO pred všetkými našimi známimi. Ach, keby si len vedela, aký som bol šťastný... A potom, všetky tie spoločne strávené chvíle už ako manželia. Verím, že si cítila to isté. Som o tom presvedčený. Uznávam však, že neboli len tie svetlé chvíle v našom živote. Tak ako i iný, aj my sme mávali nezhody a nedorozumenia. Keby si len vedela, ako ma to mrzelo, keď sme sa poškriepili pre hlúposti. Napokon sa to však vždy dobre skončilo. Musím ti povedať, že by som svoju chybu uznal hoc aj stokrát ak by som ťa tu teraz mohol mať. Na tie chvíle však nespomínam rád. Radšej mám tie pekné dni, kedy sme boli naozaj šťastní.
Ten najkrajší a najúžastnejší deň však nastal až potom. Vlastne boli dva. Prvým bol deň, kedy si mi oznámila najúžstnejšiu správu akú môže muž kedy počuť. Budem ocko! Samou radosťou som nevedel ani prehovoriť a ty si sa zľakla, že som sklamaný. Ja som však od nadšenia vybehol z domu a na celú ulicu vykričal túto novinu. Iste si si myslela, že mi šibe! Ale ja som sa chcel so svojou radosťou podeliť s každým.
Druhým najkrajším dňom bol deň narodenia nášho plodu lásky. Keď nám po nekonečných hodinách kriku a bolesti povedali, že máme dcérku, bol som najpyšnejší otecko na svete. Najradšej by som s ňou hrdo chodil po chodbách nemocnice a každému hovoril: „Toto krásne dievčatko som stvoril ja!“
Keď som si ju poprvýkrát vzal du rúk, priznám sa, mal som strach. Vyzerala byť taká krehká a nevinná. Díval som sa na jej tváričku a hneď som zbadal, že je celkom ako ty. Veľké zelené očká, dokonalé pery, tmavé vlásky. Na mňa sa takmer nepodobá, ale ja som rád. Som rád, že je nádherná po maminke.
Bol som veľmi rád, keď sme si ju už mohli vziať domov. V peknom počasí sme ju brávali do parku a jej sa tam páčilo.
Na jej prvé narodeniny sme jej tam spravili oslavu a na druhé takisto. Niekedy si prezerám fotky z jej narodenín celé hodiny. Dívam sa, ako sa usmievaš a zabávaš. Ako sa baví naša malá. Aký sme tam všetci šťastný.
Ale potom sa opäť ocitnem v realite a myslím na tú chvíľu, ktorá sa nikdy nemala stať. Nerád o tom hovorím... Láme mi to srdce. Ach, keby si len vedela ako mi chýbaš. Naše dievčatko je zo dňa na deň krajšie. Je ti stále viac a viac podobná. Niekedy sa ma pýta, kde je mama a ja jej to neviem vysvetliť. Hrnú sami do očí slzy, keď pomyslím na osudný deň, kedy sme ťa stratili.
Keby si teraz počula moje slová... Ale nepočuješ. Už nikdy sa nedozvieš ako moc som ťa miloval a ešte stále milujem. Tvoja duša už pominula, tvoje telo už odpočíva v pokoji. A ja? Ja si vylievam srdce na mramorový náhrobok a dúfam, že ma počúvaš. Kiežby. Kiežby si vedela, aké to je pre mňa ťažké bez teba.
Vieš, niekedy chodím do parku a spomínam na deň, keď som ťa požiadal o ruku. Sedím pod naším stromom a myslím na to, ako nám bolo spolu dobre. Ale musím sa pozbierať kôli našej dcérke. Musím jej byť oporou. Sľubujem, že ju ochránim, že pre ňu spravím všetko, aby bola šťastná. Viem, že by si to tak chcela. A vedz, že jej o tebe budem rozprávať, aby na teba nikdy nezabudla a aby vedela, akú úžasnú mamu mala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dodol
15. 2.febuára 2012 19:14
perfektné, brutálne proste ,,number one"
Napíš svoj komentár