Jeho telo pomaly opúšťa duša a ja neveriac v Boha modlitbu skúšam: "Ah, Pane nie! Neber si ho k sebe, mne bude chýbať, a načo by bol tebe?" "Nie prosím nie!" znejú mi výkriky. "Potrebujem ešte jeho dotyky." Nedejú sa zázraky aké by som chcela, preto by som naše duše rada vymenila: "Vezmi si mňa." punúkam mu telo. "Ak by tu nebol, moc by sa mi cnelo. On bezomňa dokáže žiť, to viem. Ale ja bez neho to nedokážem!" Vráti sa mu dych, no ja padnem, on otvára oči a ja slabnem. "Takto je to správne, takto to má byť! Ja zomriem a on bude žiť!" Pre istotu ešte zopakujem slová, aby som si úplne istá bola: "Neublíž mu, pane, a ja mu nepoviem, že opustila som ho, lebo ho milujem." Blog 25 0 1 0 0 Komentuj