kým som sa v jeho blízkosti hral.
Vždy ublíži mi, keď v jeho plamienku
snažím sa spáliť nejednu spomienku.
Vždy ublíži mi vietor, keď rozfúkne prach,
chce spraviť zmätok v mojich spomienkach.
Vždy ublíži mi, ako strmo vrazí
do mojej duše, kde všetko skazí.
Vždy ublíži mi voda, keď obmíva breh rieky,
nikdy však nezmyje všetky moje hriechy.
Vždy ublíži mi jej chlad a vrelosť takisto,
i keď sa umyjem, cítim sa nečisto.
Vždy ublíži mi matka Zem, lesy i polany,
nedá sa to vysloviť žiadnymi slovami.
Vždy ublíži mi ostrá tráva či mäkký mach,
celá príroda mi naháňa strach.
Vždy ublíži mi ten, ktorý mi silu dával,
najbližší mi človek, čo do náručia ma brával.
Vždy ublíži mi najviac, kto najviac mi pomohol,
lež teraz sa už na pomoc nezmohol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár