Uprostred noci v smútku zrodená, steká po tvári slza zmätená. Skúšam ju zničiť, dlaňou ju zotrieť chcem, zbytočne tento boj aj tak prehrajem. Ďalšia slza si svoju cestu hľadá, dokotúľa sa na koniec a do dlane mi padá. Slza, malá, jednoduchá a pritom taká krutá. Záblesk .. a v očiach sa niečo mihoce, nie, nie je to šťastie, to ďalšia slza sa na tvári ligoce. Slzička, na slzu šťastia premeniť ťa chcem, chcem byť s niekym koho milujem. Slza taká bezmocná, zraniteľná ... pritom bolesť skrýva v sebe. Ľúbim ťa, a tie slzy navždy patriť budú iba tebe. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj