Óda na ľudí začínajúcich na J

Na svete je kopa ľudí.
Ale sila, čo ma zo sna budí
deň čo deň a noc čo noc,
je zvláštna.
Múzy moje prichádzajú
a ja sa snažím, vážiť si ich moc.

Začalo to dávnou Jankou,
čo v divadle s jej lícnou jamkou
očarila ma nadmieru.
Byť Ja chlap tak už spácham neveru,
aj keď by som bola gerontofil, veru.

Janíčkovia ľudia zlatí
ochotní, nezaujatí,
svojskí, nevšední a dobrí.
Osobnostné čaro majú,
a vždy z neho radosť dajú
každému.

Jakub, slnko žiariace
dá mi pusu na líce
a ja v celej radosti, pojedla bych aj kosti.
Druhý Jacob, iná káva
na gitare tiež rád hráva,
scénografom snáď sa stane,
no pri granáte rád ostane.

A nakoniec psychopat
Juraj, čo by ma chcel dokopať.
Čechov sa mu nepáči
no ja ho mám na háku,
nech si číta čo on rád
tu Matkinovu rozprávku.

Jozef Urban, mŕtvy v hrobe.
Uchvátil ma, priznávam.
Jeho knihy, jeho básne
sú a znejú strašne krásne.
Škoda ho tam v podzemí.

Osoby na J sú skvelé
zbožňujem ich
a mám na nich akýsi magnet...
Ako keby mali znak na čele.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu