Za touto bodkou mi kurzor na myši stihol blikať asi pol hodiny a ja som si stihla aj poplakať. Len tak zo zúfalstva, z pocitu viny. Aj keď vlastne žiadnu nemám. Nejakú si asi vymyslím, aby to nebolo bez príčiny.
Je krásne po tak dlhom čase milovať, ale som zrazu oveľa zranitelnejšia.
Aj nádych výdych je zrazu tak zložitý, prehltnúť slinu lebo v hrdle sa mi spravila hrčka zo slov, ktorými som nechcela zraniť iných ale zranila som seba.
Môj brat ma nenávidí ... len tak z rozmaru.
A zase plačem, a ešte dlho budem.
Ani som sa nemala vracať, mala som ostať.
Nepatrím už nikam a nikomu už nechcem patriť.
Nebola som mesiac smutna a teraz sa tak cítim každý jeden deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár