Korona Vianoce: hnusoba ma neobišla

Tak som sa snažila tej hnusobe vyhýbať. Nosila som stále rúško na verejnosti, aj keď priznávam, že na ulici som ho väčšinou nemala, umývala som si ruky, vonku si ich dezinfikovala. Keďže som vedela, že hnusoba striehne ani neviem kde, snažila som sa nechytať si tvár a oči vonku ,,špinavými" rukami. Už to vyzeralo nádejne, že sa tomu aj vyhnem, možno aspoň tohto roku a nakoniec som to schytala tam kde som to nečakala. Na byte od spolubývajúcej. Podcenila som to, a nevyhýbala som sa jej, keď sa začala cítiť choro. Samozrejme sme na byte ani nenosili rúška. A nijak sme sa nesnažili nestretávať alebo sa obchádzať na byte. Takže aj ja som urobila tú chybu, že som si nemyslela, že má koronu a nedávala som si pozor.

Prišla som domov pred Vianocami s prvým príznakom, kašľom. Nezdal sa mi taký covidový lebo to bol len mierny kašeľ, nedusivý a nebol ani vyslovene suchý. Pred pár rokmi som bola chorá už aj tak, že ma drhlo pomaly dva týždne vkuse a nič mi nepomáhalo. Zachraňovalo ma len neustále cmúľanie hašleriek. Toto bolo skutočne len také slabé pokašliavanie. Takže stále som bola v tom, že to možno nemám lebo okrem toho mi nič nebolo. Až keď mi spolubývajúca napísala, že výsledok PCR testu má pozitívny tak som si pomyslela, že hm no super toto neni dobre.

No a na Štedrý deň som už začala naplno cítiť príznaky choroby. Hlavne únava a bolesť nôh, krížov, chrbta. Keby som tú bolesť mala opísať tak to je skôr taký silný pocit diskomfortu v nohách a chrbte, ako veľmi silná svalovka alebo na nohách taký pocit ako keď prekonáte náhly šok alebo silný moment stresu a trasú sa vám kolená tak niekedy vám môže ostať v nohách aj taký nepríjemný pocit. Najjednoduchšie to vystihuje prirovnanie k bolesti svalov a kĺbov pri chrípke. Čo je vlastne nakoniec aj príznakom Covidu. 

Nasledujúci deň som zistila, že necítim vône. Bolo to také zvláštne, že tá strata ňuchu (viem, že to je čuch ale viac sa mi páči ňuch) bola úplne náhla, doslova zo sekundy na sekundu. Čuchla som si k voňavke a niečo slabo som predsa len cítila, vzápätí som to zopakovala druhýkrát a už som necítila vôbec nič. Môžem ovoniavať aj dermacol sprchové gély (a že tie voňajú riadne!) čistiace prášky a necítim vôbec nič. Zaujímavé. A už to trvá pár dní. 

Cez deň som bola len unavená, ale zato dosť unavená, až tak, že som nevládala už ani telefonovať a sedieť na nete. Večer sa zintenzívnila bolesť nôh a chrbta. Naozaj to bolo až také, že som nemohla spať ani ležať a už som nadávala na debilný madrac, starý, preležaný. Napadlo mi dať si Valetol a ten mi aj pomohol. Účinkuje aj od teploty, ktorú som cítila, že sa mi začína večer zvyšovať. Stačil by však aj Paralen alebo Acylpyrin. 

Zvažovala som skúsiť aj experimentálnu liečbu, prekladať Bromhexin s vodkou ako koložvársku kapustu (hmm... koložvárska to som dlho nemala) ale nakoniec som ostala pri klasike. Snažím sa nenamáhať, lebo aj tak nevládzem pobehovať hore dolu, mám oddych a pijem dosť tekutín. Okrem toho si dávam aj vyššiu dávku D vitamínu, Celaskon, Zinok, B - komplex, trocha magnézia a taký prípravok, kapsule akože proti starnutiu, čo som dala mamke ale nevybrala ho a pred mesiacom exspiroval. Ale má dobré zloženie- Hlivu, enzýmy, čagu (superoxiddismutázu), vitamín E a D. Mamka mi ešte prvé dni nosila čaje s medom a citrónom. Doniesla mi aj ovocie a zelerové šťavy s uhorkou, ktoré nechutili vôbec dobre. Takže aj ten prísun tekutín a prirodzených vitamínov z ovocia je dôležitý. Aby sme nežrali len chémiu. Bukovský odporúčal aj zelený čaj, na ktorý som mala aj chuť, len práve ten doma nemáme.

Čo sa týka chuti tak tú som nestratila vôbec. Takže ani covidom som si nenechala pokaziť chuť do jedla na Vianoce. Akurát iba, že sa nevládzem prežierať ako som mala každý rok vo zvyku ale to je len dobre. Aj keď som hladná tak zjem len jeden tanier kapustnice alebo malú porciu šalátu s malým rezňom a to mi stačí. Nevadí, aspoň prvé Vianoce, čo sa neprežieram, aj keď kvôli covidu. Takže niekedy aj tá zlá vec môže slúžiť na dobré alebo ako by povedal klasik žiaľbohu a niekedy je to aj chvalabohu že žiaľbohu.

Som zaregistrovaná cez internet a mám pridelený dátum a čas na testovanie. Síce je to až o týždeň ale že jednoducho to tak dlho trvá, kým sa človek dostane na rad. Aspoň tam nepôjdem infekčná a hádam už budem z toho aj úplne vonku. Čo ma prekvapuje, že kašeľ mi pretrváva celý čas. A nos mám upchatý ako keby mi z neho tieklo alebo som si ho vkuse fúkala, skrátka akoby som mala nádchu ale to nemám vôbec a sliznicu v nose mám príliš suchú, je to až nepríjemné a trošku ma bolí dýchanie cez takto suchý nos. Celkovo je to taká zvláštna choroba, ktorá u mňa začala a postupuje rozdielnym spôsobom a priebehom ako iné, bežné choroby, ktoré som prekonala. Ešte sa mi nedalo v noci dobre spať, ale to je pri chorobe normálne. 

To by bolo z mojich príznakov asi tak všetko. Som rada, že už sa z toho dostávam a že to nemá vážny priebeh. Najviac ma ale trápilo, že som doniesla domov taký skvelý darček na Vianoce pre seba a hlavne, pre rodinu a že sa nakazia odo mňa a potenciálne mohli aj iní ľudia. Mám však ponaučenie, že musím byť zodpovednejšia aj voči sebe a hlavne k ľuďom okolo seba a nepodceňovať situáciu.

 Recenzia

18 0 3 0 1

Komentuj

9 komentov k blogu